Od 1. júla 2011 sa novým výkonným riaditeľom Zväzu chovateľov slovenského strakatého dobytka – družstvo (ZCHSSD) so sídlom v Leviciach stal Ing. Matúš KOHÚT, ktorý vo funkcii vystriedal Ing. Richarda Rusnáka. Vo zväze pôsobí od roku 2003 ako bonitér, šľachtiteľ a ako vedúci plemennej knihy slovenského strakatého plemena, a my sme sa opýtali na jeho názory na súčasný i budúci chov tohto plemena na Slovensku.
Aká je situácia v chove slovenského strakatého dobytka na Slovensku?„Súčasná situácia v chove tohto plemena je stabilizovaná. Dobytok za posledné obdobie 8 rokov zažíva renesanciu a väčšiu popularitu nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Myslím si, že postupnou a cieľavedomou plemenitbou sme vytvorili typ dobytka vhodný pre naše podmienky, a že práve jeho multifunkčné využitie a kvality určia tomuto dobytku budúcnosť na veľmi dlhé obdobie.“
Popularita slovenského strakatého plemena stúpla hlavne v ostatných rokoch, keď okolnosti donútili chovateľov pozerať sa najmä na ekonomiku chovu. Je zjavné, že pri tomto plemene vie byť ekonomika výroby mlieka s prihliadnutím na ostatné aspekty (nenáročnosť, dlhovekosť, reprodukcia, konverzia krmiva, speňažovanie mäsa) aj efektívna... „Áno, ako už bolo spomenuté, toto plemeno sa v rámci Slovenska stáva druhým najviac využívaným, a to nielen v procese čistokrvnej plemenitby, ale aj pri krížení s inými plemenami, napríklad holsteinsko-frízskym dobytkom a niektorými mäsovými plemenami, najmä v chove kráv bez tržnej produkcie mlieka. Je cenené hlavne pre jeho menšiu náročnosť na technológiu chovu, odolnosť na niektoré choroby, lepšiu reakciu na zmenu podmienok, samozrejme s prihliadnutím na dlhovekosť, reprodukciu, a v neposlednom rade aj na kvalitu mäsa. Treba však povedať, že v dnešnej dobe už niektoré chovy a zvieratá dosahujú vysokú úžitkovosť (nie je výnimkou ani krava s laktáciou 11-tisíc kg mlieka), čo prináša tiež značný ekonomický prínos, aj keď neviem, či i pri zohľadnení týchto aspektov vie byť ekonomika chovu efektívna. Práve táto zvyšujúca sa schopnosť produkcie mlieka sa odráža na miernom oslabení týchto jeho silných stránok, a preto je pri samotnom procese šľachtenia nutné prihliadať aj na tento dôležitý fakt.“
Celý rozhovor si môžete prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 28.
