Optimálny termín sejby ozimných obilnín závisí od odrody, nadmorskej výšky, teploty a vlhkosti pôdy. Najvhodnejší termín pre sejbu pšenice letnej f. ozimnej má možniť rastlinám vytvoriť do zimy 2 – 3 odnože. Správny termín sejby všetkých ozimných obilnín rozhoduje o prezimovaní rastlín, ich zdravotnom stave a úrode. Podmienkou dobrého prezimovania je, aby rastliny do zimy dobre zakorenili a odnožili.
Dôraz na kvalitu prác
V súčasnej dobe je možné uplatniť celú radu zjednodušených spôsobov zakladanie porastov ozimných poľných plodín v závislosti na pôdno-klimatických podmienkach stanovišta, systému hospodárenie na pôde, úrovni agrotechniky a vybaveniu poľnohospodárskych podnikov alebo fariem potrebnými strojmi. K hlavným dôvodom rozširovania minimalizačných a pôdoochranných systémov patrí predovšetkým priaznivý vplyv týchto technológií na štruktúrny stav pôdy. So stále častejšími nástupmi suchých pestovateľských ročníkov je tiež otázkou dňa je tiež lepšie hospodárenie s pôdnou vlahou. Pri pôdoochranných technológiách dochádza k zníženie strát vody pri nižšej intenzite obrábania pôdy, zvýšeniu vododržnosti pôdy, obmedzeniu neproduktívneho výparu vody z pôdy mulčom z rastlinných zvyškov na povrchu pôdy, redukcii vodnej a veternej erózie, obmedzeniu vyplavovania pohyblivých foriem dusíka. Časté a nadmerné obrábanie pôdy pôsobí na štruktúru pôdy deštrukčne, vedie k jej rozrušovaniu a následnému presychaniu pôdy. Vytvorenie správneho lôžka pre osivo v žiadnom prípade nespočíva v maximálnom obrábaní pôdy, ale v optimálne a kvalitne vykonaných pracovných operáciách.
Pôdoochranné (konzervačné) metódy kultivácie pôdy pri zakladaní porastov poľných plodín majú v hĺbke jej obrábania preukázateľne pozitívne účinky na zlepšovanie fyzikálnych a najmä biologických vlastností ornice. Zmeny kvalitatívnych parametrov však prebiehajú pomaly a pre zvyšovanie úrovne pôdnej úrodnosti je potrebné viacročné kontinuálne využívanie týchto pôdoochranných postupov. Striedanie konvenčného a pôdoochranného postupu zvyčajne neprináša predpokladané efekty.
Vyššia biologická aktivita pôdy
Výsledky dlhodobých pokusov potvrdzujú predovšetkým priaznivý vplyv pôdoochranných technológií obrábania pôdy na biologickú aktivitu pôdy v dlhodobom časovom horizonte. Intenzívnejšia aktivita pôdnych mikroorganizmov a vyššia enzymatická aktivita v pôdnych procesoch má za následok vyšší obsah uhlíka a dusíka v pôde a ich premenu na vysokomolekulárne látky (humus), ktoré zvyšujú pôdnu úrodnosť. Spätne majú tieto procesy aj pozitívny vplyv na fyzikálne vlastnosti pôdy, najmä na štruktúru pôdy, na kvalitu a vodostálosť pôdnych agregátov a na odolnosť pôdnych vrstiev proti ich zhutňovaniu.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
