Cena sóje sa na americkej burze v Chicagu vyšplhala na sedemmesačné maximum. Trh zareagoval na správu tamojšieho ministerstva poľnohospodárstva (US Department of Agriculture), podľa ktorej sú zásoby sóje v USA nižšie než sa pôvodne čakalo. Cenu tlačí smerom nahor aj vývoj v Brazílii, Argentíne a v Paraguaji, kde úrodu sóje marí sucho, a masívny dopyt po sóji v Číne.
Podľa analýzy amerického ministerstva poľnohospodárstva sú zásoby sóje v USA o deväť percent nižšie než sa ešte pred mesiacom predpokladalo. V marci sa očakávalo, že ku koncu augusta (t.j. ku koncu marketingového roku) bude v USA k dispozícii 275 miliónov bušelov sóje (7,48 milióna ton), no ministerstvo zrevidovalo odhad na 250 miliónov bušelov (6,81 milióna ton). Agentúra Bloomberg oslovila tridsaťdva analytikov, ktorí odhadujú stav zásob sóje v priemere na 242 miliónov bušelov (6,58 milióna ton). Svetové zásoby by ku koncu septembra mali dosiahnuť úroveň 55,52 milióna ton, čo je zhruba o dva milióny ton menej než sa predpokladalo v marci.
Vývoj cien sóje je vo veľkej miere ovplyvnený očakávanou nižšou úrodou v Brazílii, ktorá je po USA druhým najvýznamnejším producentom sóje na svete. Podľa minuloročných odhadov sa v Brazílii malo urodiť 75,5 milióna ton sóje, no v marci sa kvôli suchu predpoveď znížila na 68,5 milióna ton, a podľa aktuálnych predikcií amerického ministerstva poľnohospodárstva sa v Brazílii v tomto roku vyprodukuje len 66 miliónov ton sóje. Dve z troch najväčších brazílskych produkčných oblastí sóje, spolkové štáty Parana a Rio Grande do Sul, totiž postihlo ničivé sucho. Kvôli počasiu poklesli výnosy v porovnaní s vlaňajškom takmer o šestnásť percent, z 3,115 tony z hektára na 2,624 tony z hektára. Brazílii tak nepomôže ani to, že v tomto roku sa sója pestuje na rekordnej rozlohe 25 miliónov hektárov, čo je o 3,4 percenta viac než vlani. Problémy brazílskych poľnohospodárov nahrávajú exportérom z USA, ktorí sa vďaka obmedzenej ponuke a vyšším cenám stali konkurencieschopnejšími.
Počasie zamiešalo karty aj v Argentíne, kde sa podľa vlaňajších očakávaní malo urodiť 49 miliónov ton sóje, no v marci odhad klesol na 46,5 milióna ton, a aktuálne sa už počíta len so 45 miliónmi ton. Podľa aktuálnych prognóz by mal argentínsky export dosiahnuť hodnotu 7,6 milióna ton, v prípade Brazílie by to malo byť 35,7 milióna ton.
Negatívne vyhliadky do budúcnosti podporuje aj to, že podľa prieskumu amerického ministerstva poľnohospodárstva, založeného na údajoch od vyše 84-tisíc pestovateľov, plánujú tamojší roľníci zasiať menej sóje než vlani. Namiesto toho dávajú prednosť kukurici, ktorej je momentálne málo a predáva sa za vysoké ceny. Zásoby kukurice totiž v USA v porovnaní s vlaňajškom klesli o osem percent, a sú na najnižšej úrovni od roku 1996. Rozloha, na ktorej sa pestuje kukurica, by sa mala medziročne zvýšiť o štyri percentá, na 95,9 milióna akrov (38,8 milióna hektárov) – to je najviac za posledných sedemdesiatpäť rokov.
V prípade sóje sa ale očakáva opačný trend; jej osevná plocha by sa mala medziročne znížiť o jedno percento, na 75,4 milióna akrov (30,5 milióna hektárov), čo je najmenej za posledných päť rokov. Momentálne sa preto zdá, že hlavnou nedostatkovou plodinou nebude kukurica, ako sa pôvodne javilo, ale práve sója.
V najnovšej správe amerického ministerstva poľnohospodárstva sa ďalej uvádza, že celková svetová produkcia sóje by v tomto roku mala dosiahnuť 240,15 miliónov ton – pritom ešte pred mesiacom sa odhadovalo, že to bude až 245,07 milióna ton. Ak sa pozrieme na minuloročný výsledok, kedy sa na svete vypestovalo 264,22 milióna ton sóje, zistíme, že v prípade naplnenia predpovedí sa svetová produkcia medziročne zníži zhruba o deväť percent.
Ako na tieto správy zareagovali trhy? Nízke zásoby sóje v USA, očakávaný pokles osevnej plochy a správy o úrode, zdecimovanej v Južnej Amerike suchom, spôsobili, že cena sóje na burze v Chicagu od začiatku roku stúpla až o pätinu, a v súčasnosti sa dostala na sedemmesačné maximum – koncom minulého týždňa sa predávala za takmer 15 dolárov za bušel (zhruba 417,77 eur za tonu). Zvyšovaniu cien nahráva aj „robustný dopyt“ po sóji v Číne.
MARÍNA URBÁNKOVÁ
