Jeden z možných scenárov, ktorý predstavila Európska komisia v rámci prípravy reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky, zahŕňa možnosť zavedenia finančných stropov na dotácie pre veľké farmy.
Česká republika, ktorej poľnohospodárske podniky majú najväčšiu priemernú rozlohu z celej Európskej únie, proti tomuto návrhu ostro protestuje. Tamojší minister poľnohospodárstva sa dohodol so svojimi kolegami z piatich ďalších členských krajín na zablokovaní presadenia tohto opatrenia.
Obmedzenie výšky finančnej podpory pre veľké farmy zvažuje EK preto, aby dotácie zbytočne nezvyšovali zisky veľkostatkárov, ale išli radšej drobným roľníkom. Pre krajiny, kde kvôli historickému vývoju prevládajú veľké hospodárstva, by to ale znamenalo pohromu.
Obzvlášť negatívny vplyv by malo presadenie tohto opatrenia pre Českú republiku. Priemerný poľnohospodársky podnik tam hospodári na rozlohe 84 hektárov, kým rozloha priemerného poľnohospodárskeho podniku v rámci Európskej únie predstavuje len 13 hektárov. Podľa súčasných najčernejších odhadov by kvôli tomuto opatreniu prišli českí roľníci takmer o 60 percent národnej obálky. Česi odhadujú, že by kvôli zavedeniu stropov stratili šesť až trinásť miliárd českých korún ročne, čo je 240 až 520 miliónov eur. Konečná suma by závisela od toho, aký variant výpočtu stropov by EÚ zvolila.
„Európskou komisiou navrhované zastropovanie platieb by výrazne porušilo princíp spravodlivého zaobchádzania s poľnohospodármi v Európskej únii. V Čechách sú historicky výrazne zastúpené veľké podniky, a na zastropovaní by sme veľmi stratili. Na rozdiel od EK ale navyše ani nevidíme relevantné dôvody pre zavedenie tohto opatrenia. Z nášho pohľadu ide o narušenie zásady voľného trhu,“ uviedol český minister poľnohospodárstva Ivan Fuksa.
Stropy na priame platby pre veľké hospodárstva by podľa neho viedli k oslabeniu konkurencieschopnosti a k umelému štiepeniu podnikov, čo by ďalej viedlo k nárastu administratívnej záťaže. Ako dodal Ivan Fuksa, práve spájanie fariem do väčších celkov môže posilniť konkurenčnú schopnosť európskych poľnohospodárov oproti zvyšku sveta.
Zástupcom agrárneho rezortu v ČR sa podarilo dohodnúť s ďalšími piatimi členskými krajinami na blokovaní zavedenia stropov. Proti tomuto návrhu je okrem Českej republiky i Slovensko, Nemecko, Veľká Británia, Taliansko a Rumunsko. Toto zoskupenie by malo byť dostatočne silné na to, aby návrh neprešiel.
Európska komisia navrhovala zavedenie stropov pre veľké farmy už v roku 2007. Vtedy chcela, aby žiaden individuálny roľník nedostal dotácie vyššie než tristo tisíc eur. Vlády členských krajín to ale zamietli. Súčasná verzia počíta s tým, že posudzovanie veľkosti fariem by bralo do úvahy i počet zamestnancov, aby sa predišlo negatívnemu vplyvu tohto opatrenia na zamestnanosť na vidieku.
Európska komisia predložila tri varianty reformy agrárnej politiky. Prvý počíta s udržaním najdôležitejších čŕt súčasnej podoby a zavedením postupných miernych úprav. Ten druhý je založený na zmene politiky tak, aby boli opatrenia adresnejšie a z finančného hľadiska efektívnejšie. Tretí variant kladie hlavný dôraz na environmentálny a klimatický aspekt agrárnej činnosti, pričom dotácie by sa podľa neho nemali vnímať ako podpora príjmu roľníkov, ale mali by byť naviazané na plnenie ekologických opatrení.
Článok nájdete aj v 9. čísle Roľníckych novín
