V dôsledku prakticky nekontrolovanej výstavby – či už priemyselných parkov alebo domov a bytov - sa nám priam pred očami strácajú desiatky, ba dokonca stovky hektárov tých najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd. Avšak na strane druhej, vo viacerých regiónoch môžeme nájsť desaťtisíce hektárov nevyužívaných a zanedbaných plôch.
„Môžeme hovoriť o viac než 300-tisíc hektároch nevyužívanej a opustenej poľnohospodárskej krajiny. Ide predovšetkým o plochy trvalých trávnych porastov v marginálnych oblastiach. Tento stav má na svedomí najmä výrazný pokles stavov polygastrických zvierat, ktoré pasením „chránili“ trávne porasty pred náletmi drevín a zaburinením. Pod tento mimoriadne negatívny jav sa však podpísali aj zmena vlastníckych vzťahov, keď záujem vlastníka o stav pozemku bol minimálny, ako aj stagnácia poľnohospodárstva v okrajových územiach, postupné vyľudňovanie vidieka, horšie prírodné podmienky a nepriaznivé vlastnosti pôd v týchto oblastiach,“ konštatuje Jaroslava Sobocká, riaditeľka Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy.
A ako ďalej doáva, ani súčasný systém priamych podpôr a ani opatrenia určené na rozvoj vidieka nepriniesli v tomto smere výraznejší efekt. „Túto situáciu by bolo možné zmeniť novým nastavením priamych platieb a predovšetkým viacerými opatreniami programu rozvoja vidieka. Reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky by sa malo zabezpečiť, aby podporná politika stimulovala reálne užívanie poľnohospodárskej pôdy na produkciu potravín a biomasy. Pomohlo by však aj zavedenie nových kritérií na zaradenie územia do LFA, využívanie biotopov tak, aby boli zachované, nie zarastené, alebo napríklad zavedenie opatrení na udržateľné využívanie krajiny a životného prostredia,“ myslí si Jaroslava Sobocká.
Celý článok nájdete v 11. čísle Roľníckych novín
