Nie tak dávno sa konalo Valné zhromaždenie Agrárnej komory Slovenska. Aké boli jeho najdôležitejšie výsledky a závery? Na túto a ďalšie otázky dnes odpovedá Ing. Helena PATASIOVÁ, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS) so sídlom v Dunajskej Strede.
„V roku 2016 robilo aktívnym farmárom problémy splniť pravidlá na poskytovanie podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka, a vo veľmi malom počte využívali platbu pri zaradení do AEKO v špeciálnej rastlinnej výrobe. Podmienky pre integrovanú produkciu v ovocinárstve, v zeleninárstve a vo vinohradníctve má naša krajina nastavené prísnejšie ako je to v ostatných členských štátoch EÚ. Mám tým na mysli podmienky na úseku aplikácie chemických ochranných prostriedkov a realizácie rozborov plodov z každého druhu na obsah rezíduí pesticídov. Treba zdôrazniť, že podstata spočíva v tom, aby produkcia bola zdravá, aby bola bez rezíduí, a nie v tom, aby sa limitoval počet postrekov. Nikto z farmárov predsa neplytvá svojimi finančnými prostriedkami, a postrekuje len vtedy, ak si to vyžaduje zdravotný stav rastlín. Stanovené podmienky na počet jedincov či na počet stromov na hektár ovocného sadu nebolo možné realizovať vo všetkých rodiacich ovocných sadoch. Dalo sa to realizovať len v moderných intenzívnych a nových sadoch.
Kvôli lepšej ochrane najvýznamnejšej zásobárne pitnej vody v SR bola do podpory zaradená aj Chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov. Hľadali sme dôvody, prečo bol o podporu zo strany dotknutých farmárov taký malý záujem. Prišli sme na to, že farmárom vznikli problémy so zabezpečením odberu vzoriek, že bol nedostatok poverených či akreditovaných laboratórií, určených na rozbory pôd, a rozbory sa vykonávali v Česku, Rakúsku a v Maďarsku. Okrem toho málo z našich farmárov má k dispozícii techniku na precízne hnojenie, a výška podpory by im nepokryla vzniknuté finančné náklady.“
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
