Na februárovom zasadnutí Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo v Bruseli rokovali ministri o súčasnom stave týkajúcom sa postupného ukončenia používania tradičných klietok pre chov nosníc.
Európska komisia pripomenula členským štátom konečný termín - 1. január 2012, keď už tradičné batériové klietky pre chov nosníc nebudú v EÚ povolené. Požiadala ich aj o poskytnutie údajov o presadzovaní opatrení a ohlásila svoj zámer monitorovať situáciu, pokiaľ zákaz nenadobudne účinnosť. Členské štáty súhlasili s tým, že na to, aby sa zabezpečili medzi výrobcami rovnaké podmienky a zabránilo sa rozdrobeniu vnútorného trhu, sa konečný termín musí dodržať. Súčasne je dôležité ochrániť konkurencieschopnosť výrobcov z EÚ vo vzťahu k tretím krajinám.
Stíhať sa zrejme nebude
Európsky parlament je znepokojený tým, že mnoho chovateľov je s prestavbou ustajnenia pozadu. Obáva sa, že približne 30 % výrobných kapacít nebude transformovaných na nové technológie včas.
Von z klietok je na Slovensku takmer 50 % nosníc, podobne sú na tom okolité krajiny. Dobre pripravení sú chovatelia v Lotyšsku (76 % neklietkových chovov) a v Holandsku (56 %). Lídrami sú Švédsko, Nemecko, Luxembursko a Rakúsko, ktoré klietkový chov vo svojich krajinách zakázali dva roky pred termínom. Mnohé európske obchodné reťazce sa rozhodli predávať už len neklietkové vajcia.
Napriek dlhému prechodnému obdobiu sa Poľsko rok pred termínom vyjadrilo, že na prechod na alternatívne chovy nebude dostatočne pripravené a požiadalo o odklad do roku 2017. Z dôvodu neschopnosti splniť v časovom limite požiadavky Európskej komisie na ukončenie klietkového chovu nosníc, požiadali o jeho predĺženie aj Španielsko, Francúzsko a Taliansko. Podľa názoru expertov 20 až 25 % francúzskych výrobcov do roku 2012 nebude schopných splniť túto povinnosť. Španieli oznámili, že sa im podarí splniť požadované úlohy až za štyri roky. Európska komisia ale na dodržaní časového plánu trvá. Prijatie odkladu by skreslilo trh, diskriminovalo chovateľov, ktorí investovali do bezklietkových systémov.
Farmy na Slovensku
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolt Simon v Bruseli sľúbil, že Slovensko bude do konca tohto roka pripravené na to, aby na trh EÚ dodávalo slepačie vajcia od nosníc, ktoré ich znášajú v legislatívne presne daných podmienkach.
„Boli vytvorené mechanizmy, farmári sa mohli uchádzať o podporu na modernizáciu fariem. Takisto existuje program pre pohodu zvierat, ktorý má v sebe zakotvenú podporu pre tých, ktorí sa rozhodli prejsť na väčšie klietky. Asi polovica fariem na Slovensku spĺňa najprísnejšie kritériá, z 24 chovov má už 13 chovov za sebou reštrukturalizáciu; 3 farmy z 24 sa pre tento dôvod rozhodli ukončiť svoju výrobu v tejto oblasti,“ priblížil progres Slovenska v praktickom aplikovaní smernice Z. Simon.
Stanovisko MPRV SR tak potvrdilo pripravenosť Slovenska realizovať zákon v jeho plnom znení a v plánovanom termíne. Skutočnosť však bude zrejme iná. Literu prísnych legislatívnych noriem, ktoré stanovila EÚ pre chovateľov hydiny, sa splniť na 100 % u nás nestihne. Ako nás informoval Ladislav Birčák, riaditeľ firmy NOVOGAL, a. s., Dvory nad Žitavou, ktorá je najväčším producentom konzumných vajec na Slovensku, termíny ukončenia výmeny klietok nie sú všade jednoznačné.
Aká je skutočnosť?
„Percento prerobenia je diskutabilné, určite nebudeme mať vymenené technológie k 1. januáru 2012 na 100 percent. A predpokladám, že nie sme jediní.
Určite nám ostane viac výrobných hál so starou technológiou, ktoré už v roku 2011 nebudeme naskladňovať nosnicami. Vyžaduje si to totiž veľké finančné vstupy, ktoré hydinárstvo pri produkujúcej strate - pri súčasných vyšších vstupoch, hlavne cien kŕmnych zmesí, ktoré oproti vlaňajšku vzrástli rádovo o desiatky percent, ako aj nárastu ostatných nákladov (PHM bez zvýhodnenej červenej nafty a podobne) a nižšej predajnej cene vajec o zhruba 20 až 30 %, vie dosť ťažko uniesť,“ konštatoval L. Birčák pre ROĽNÍCKE NOVINY.
„Všetky doterajšie - a určite aj budúce finančné investičné vstupy na 100 % vykrývame z úverových zdrojov bánk s nula-percentnou dotáciou; nie sú zdroje, dokonca aj naše žiadosti z predchádzajúcich rokov - možnosť poskytnúť dotácie do 200-tisíc eur na právnický subjekt na rok, sa nejako rozplynuli v oblakoch a nik nevie, prečo a kde skončili tieto peniaze. Je dosť zavádzajúce rekonštruovať a meniť technológie, a hlásať niečo o pripravenosti. Deje sa to však cez úvery. Pretože tie je však potrebné v budúcnosti aj splácať, a to včítane príslušenstva, teda úrokov, zaťažíme tým výrobu budúcich rokov,“ uviedol riaditeľ akciovej spoločnosti NOVOGAL.
Ako uviedol, cena výmeny novej technológie na jednu nosnicu sa pohybuje na úrovni 10 eur. Ak sa robia stavebné úpravy, je to ešte navyše. „Trochu skreslená je aj otázka ceny vajec, ktorá žiaľ nestúpla napriek zvýšeným investičným vstupom, ale naopak, rapídne poklesla - u nás na Slovensku o viac ako 25 %, viac ako priemer EÚ, aj keď v obchodnej sieti sa tento pokles markantnejšie neprejavil a cena ostala na rovnakej úrovni. Napriek informáciám o neustálom zdražovaní potravín, je skutočnosť v hydinárstve (vajíčka i brojlerové kuratá) diametrálne odlišná - zapríčinená najmä nekontrolovaným dovozom, pre hydinárstvo ako také likvidačná,“ uviedol L. Birčák.
Jozef Bajkai, riaditeľ firmy OVOGAL FARM, družstvo, Dvory nad Žitavou nás informoval, že prebiehajúca rekonštrukcia na obohatené klietky, ako aj na podstielkové chovy v skupine, je hotová na 70 až 80 %. V žiadnom prípade teda do konca roka nestihnú úplnú prestavbu technológií. V priebehu budúceho roka buď dokončia výmenu zvyšných chovov alebo ich zrušia. Kapacita členov družstva predstavuje 1,3 milióna nosníc s produkciou 300 vajec na jednu sliepku.
Vo firme BIOGAL majú konvenčné klietky vymenené zatiaľ na 50 percent, pričom postupne prechádzajú na obohatené klietky a na hlboké podstielky. „Tie máme v dvoch halách a investovali sme do nich z vlastných zdrojov. V súčasnosti máme ročnú produkciu do 30 miliónov konzumných vajec pri chove s celkovou kapacitou 120-tisíc nosníc. Zmena klietok si však ešte vyžiada investície. Investovali sme do technológii na obohatené klietky, triediarne, chladiarne priestoru, strojového parku, dovedna okolo 1,7 milióna eur,“ informoval nás Eduard Ruisl, riaditeľ firmy BIOGAL, a. s., v Špačinciach (okres Trnava).
Názory chovateľov
Predpisy o povinnej modernizácii ustajňovacích objektov na welfare level sú pre producentov hydiny značnou finančnou záťažou zväzujúcou im ruky pri ďalšom rozvoji ich podnikania. Mnohokrát sú pritom nútení vymeniť ani nie 10-ročné, plne funkčné a v podstate stále moderné výrobné kapacity. Mnohí chovatelia sliepok považujú nariadenie EÚ za nezmyselné. Pokiaľ však chcú i naďalej produkovať vajcia, neostáva im nič iné, iba sa prispôsobiť. Zbytočný výdaj peňazí podľa nich nie je jediným problémom, ktorý so zrušením klietkového chovu súvisí. Úprava so sebou prinesie tiež pokles výroby, pretože na rovnakej ploche sa bude chovať menej zvierat. Obavu majú aj z toho, že nie všetky krajiny EÚ hodlajú mienené nariadenie dodržať - výroba ich vajec bude stáť omnoho menej peňazí, ich lacné výrobky zaplavia slovenský trh a de facto tak zlikvidujú našich producentov, ktorí im nebudú schopní konkurovať. Preto by mal byť zakázaný dovoz z krajín EÚ, ktoré toto nariadenie nebudú dodržiavať. Nikto totiž nie je schopný dohľadať, či vajcia zniesli sliepky chované tak, ako to predpisuje legislatíva.
