V dôsledku aféry, ktorá začiatkom tohto roka vypukla v Nemecku a ktorú spôsobil výskyt dioxínu v bravčovom mäse, klesajú ceny ošípaných v celej Európe.
Nákupné ceny jatočných ošípaných zaznamenali v minulom týždni výrazný pokles v celej Európskej únii, ale hlavne v Nemecku. K veľkému zníženiu cien došlo i v Holandsku, Poľsku, Maďarsku a na Slovensku.
Ako nám povedal Andrej Imrich, predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku – družstvo, v SR sa nákupné ceny ošípaných v minulom týždni pohybovali v rozmedzí od 0,95 do 1,03 eur za kilogram živej hmotnosti, teda hlboko pod úrovňou výrobných nákladov.
Z dôvodu súčasného mimoriadne nepriaznivého vývoja situácie v dlhodobo finančne poddimenzovanom odvetví chovu ošípaných poslali predstavitelia Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku otvorený list predsedníčke vlády SR Ivete Radičovej, so žiadosťou o urýchlené riešenie danej situácie.
Premiérka odstúpila túto žiadosť na Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja (MPRV) SR, pričom predstavitelia zväzu na ministerstve už aj rokovali.
„V pondelok sme sa stretli s generálnou riaditeľkou Sekcie poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu MPRV, ale žiadne konkrétne výsledky toto rokovanie neprinieslo. Dohodli sme sa, že v krátkom čase pripravíme návrh, ako by sa podľa nás daná situácia dala riešiť, a ten potom predostrieme ministerstvu. Chceli by sme pritom o tom hovoriť priamo s pánom ministrom,“ povedal nám o výsledku rokovania Andrej Imrich.
Zdá sa, že problém chovateľov ošípaných si kompetentní pohadzujú ako loptičku, pričom hrozí, že tak budú robiť dovtedy, kým tu už žiadni chovatelia ani nebudú. Situácia v tomto odvetví je totiž natoľko kritická, že ošípané budeme musieť pomaly vyhlásiť za chránený druh. Veď už dnes sa počet prasníc pohybuje pod úrovňou 40-tisíc kusov...
Chovatelia ošípaných pritom nechcú až tak veľa. „Vieme, že od nikoho nemôžeme očakávať okamžitú pomoc, tobôž vo forme priamej finančnej podpory, ale chovatelia potrebujú teraz vedieť aspoň to, či vôbec majú nejakú perspektívu,“ konštatoval Andrej Imrich.
Ak už kompetentným nezáleží na tom, či tu budeme alebo nebudeme mať nejakých domácich chovateľov ošípaných, mali by mať v sebe aspoň toľko slušnosti, aby to tým zostávajúcim chovateľom jasne povedali. Trápiť sa v neistote je totiž v tomto prípade to najhoršie čo môže byť.
