04.04.2014 | 11:04
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Chyby hľadajme najmä u seba

Vstup do Európskej únie, ktorého desiate výročie si čoskoro pripomenieme, bol nepochybne významným míľnikom na našej ceste do vyspelého sveta. Podporil naše politické a ekonomické smerovania po roku 1989 a súčasne nás ukotvil do prostredia tesnej kooperácie a záväzných režimov správania sa prakticky v každej sfére nášho pôsobenia.

Pokiaľ ide o slovenské poľnohospodárstvo, to vďaka vstupu do EÚ získalo viac finančných zdrojov a tým aj lepšie podmienky pre vlastný rozvoj. Problémom však je, že nárast agrárnych podpôr bol sprevádzaný viditeľným prepadom poľnohospodárskej výroby, čo sa negatívne dotklo každého občana SR.

 Bolo by jednoduché zvaliť všetku vinu na poľnohospodárov, no oni robili len to, čo im diktovalo zlé riadenie poľnohospodárskeho odvetvia. Keďže platby roľníkom sa uskutočňovať podľa prísnych kritérií EÚ, nie je predpoklad nezákonného použitia podpôr, takže príčinou prepadu agrárnej výroby je zlé nastavenie smerovania podpôr.

Ak by sme z toho chceli viniť Európsku úniu, potom by sme museli zaprieť našu autonómnosť pri rozhodovaní o podporách a navyše, scenár prepadu poľnohospodárstva by sa musel prejaviť aj v ostatných členských štátoch EÚ. A to sa vo väčšine prípadov nestalo.

V novom plánovacom období je základnou doktrínou vrátiť Slovensko na cestu prosperity poľnohospodárstva a aspoň primeranej zabezpečenosti obyvateľov zdravými potravinami od domácich producentov. Tento zámer však v sebe skrýva viacero rizík.

Treba spomenúť najmä úmysel zvyšovať priame platby na úkor rozvoja vidieka. To je protiklad oproti iným štátom EÚ (napríklad Nemecko, Francúzsko, Česká republika), ktoré uprednostňujú podpory najmä do potravinárskych výrob (predovšetkým  prvovýrobcov) na úkor priamych platieb.

Nepochybne správna je podpora živočíšnej výroby, avšak jej vykonávanie princípom „250 eur na jednu dojnicu ročne“ môže vyvolať nesúhlas širokej verejnosti, ktorá začne počítať a porovnávať, koľko peňazí dávame na jedného žiaka či na sociálne zabezpečenie jedného odkázaného občana. Potrebnú podporu živočíšnej výroby predsa možno vykonávať aj inak a efektívnejšie.

prof. RNDr. PAVOL BIELEK, DrSc.

SPU Nitra

Celý článok nájdete v 14. čísle Roľníckych novín.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down