„Kvalita kukuričnej siláže sa odvíja od genetického potenciálu hybridu, je ovplyvnená celým radom faktorov ako sú vonkajšie podmienky, technológia zberu, silážny manažment a samotné kŕmenie. Stráviteľnosť živín - hlavne vlákniny, využiteľnosť živín - hlavne škrobu a chutnosť siláže, sú kľúčové faktory podmieňujúce konečný úspech pri výrobe mlieka.
Uviedol MVDr. Tomáš Mitrík, nezávislý odborný poradca spoločnosti FEED LAB, počas odborného webináru spoločnosti Limagrain. V úvode zhodnotil tohtoročnú pestovateľskú sezónu, ktorej podmienky boli v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi rokmi podstatne vlhšie, čo sa odrazilo na vývoji rastlín. Priemerný prírastok sušiny za deň v roku 2020 bol 0,17 percenta (v roku 2018 – 0,21 percenta, v roku 2019 – 0,20 percenta).
Fermentačný proces v kontexte podmienok sezóny
T. Mitrík zhodnotil prístupy a načrtol možnosti v riadení fermentačných procesov pri silážovaní kukurice z pohľadu rôznych pestovateľských podmienok, za ktorých sa vyvíjajú porasty.
Takzvaný mokrý variant, pri 30 percentnom obsahu sušiny (28-32%), je situácia s ktorou boli pestovatelia konfrontovaní práve v tomto roku. Čo sa týka zberu, rezačku odporúča nastaviť na maximálnu dĺžku rezu (20 - 28 milimetrov), pretože čím menej je rezných plôch, tým nižší je odtok silážnych štiav. Podľa T. Mitríka, v tomto prípade je rizikom tlačenie príliš hrubých vrstiev silážovanej hmoty, v ktorej môže zostávať zvyškový vzduch.
Z pohľadu fermentácie ide o hmotu s vyšším obsahom vody. Odporúča homofermentatívne kvasenie s podielom kmeňov baktériami Lactococcus lactis, ktoré produkujú bakteriocín nizín a ten je účinný proti klostrídiam. Čo sa týka odtoku štiav - končí na úrovni 30 percent sušiny (vplyv na odtok má aj dĺžka rezanky). V tejto súvislosti upozornil, že každý hektoliter štiav obsahuje cca 5 až 7 kg rozpustných živín (cukry, rozpustné aminokyseliny, bielkoviny, a ďalšie vysoko stráviteľné živiny), t. j. ich zbytočný odtok vždy znamená stratu živín.
V tzv. normálnom (typickom) variante, ide o hmotu so sušinou na úrovni cca 34 percent, pričom zrno dosiahlo voskovo-mliečnu zrelosť. Dĺžka rezu (ak nie je použitá technológia účinného rozvláknenia hmoty a mechanického spracovania nielen zrna, ale aj vretena stoniek), má byť nastavená v rozpätí 15 až 20 milimetrov, pri použití miagacích valcov na 20 až 30 milimetrov. Vzhľadom na dosiahnutý stupeň zrelosti, je podľa T. Mitríka dôležité dbať na kvalitu a účinnosť mechanického narušenia zrna. Taktiež vyhnúť sa tlačeniu hrubých vrstiev (ostáva zvyškový vzduch v hmote) – inak hrozí riziko aeróbnej nestability. Rizikom je nedostatok protiplesňovej a protikvasinkovej kyseliny octovej. Z pohľadu fermentácie je nutné dosiahnuť aspoň 250 kg sušiny v jednom metri kubickom siláže. Pri tomto variante je koncentrácia škrobu vyššia v porovnaní s predchádzajúcim variantom (vyšším rizikom sú podmienky pre pôsobenie kvasiniek využívajúcich škrob). T. Mitrík odporúča použiť heterofermentatívne kvasenie v optimálnej kombinácii s homofermentatívnymi baktériami, ktoré umožnia rýchlejšie okyslenie silážovanej hmoty a rozvoj mechanizmov aeróbnej stability siláže.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách
