V rámci riadených systémov hospodárenia v tzv. agroekosystémoch sa na rozsiahlych plochách pestujú rastliny rovnakého druhu. Človek tak cieleným pestovaním poľnohospodárskych plodín zmenil ekologickú rovnováhu v leso-poľnohospodárskej krajine. Homeostatické sily stanovišťa sú veľkými plochami tých istých plodín narušené, čo sa snaží príroda napraviť „spestrením“ daného spoločenstva rastlinami iného druhu – z nášho pohľadu burinami. Podobne rozsiahle plochy porastov jedného druhu sú ideálnym prostredím pre lavínovité šírenie chorôb a škodcov. Využívajú bohatý zdroj potravy na jednom mieste.
Metódy ochrany rastlín
S postupom času prešli veľkými zmenami - od prvotných jednoduchých mechanických zásahov sa postupne prešlo k používaniu syntetických prípravkov na ničenie škodlivých organizmov. Vývojové procesy poľnohospodárskych technológií postupne zaznamenali ústup od prírodou regulovaných vzťahov, cez mechanické obrábanie porastov počas vegetácie k postupnému prechodu na aplikáciu chemických látok proti škodlivým činiteľom. Je však nutné si uvedomiť, že každý syntetický pesticíd je prírode vnútená cudzia látka, môže narušiť nežiaducim spôsobom prirodzený ekosystém. Pri pestovaní rastlín a ich ochrane musíme preto predovšetkým myslieť na to, aby sa ochrana rastlín nebrala ako izolovaná pracovná operácia, ale aby bola chápaná ako systém v súvislostiach so všetkými uplatňovanými pestovateľskými opatreniami. Hovoríme potom o integrovanej ochrane rastlín a cielenej aplikácii pesticídov. Všetky opatrenia smerujúce k dosiahnutiu produkcie zdravotne neškodných potravín by sa mali vzájomne zladiť tak, aby bola podporená prirodzená odolnosť plodín, udržaná úrodnosť pôdy a chránená rozmanitosť živočíšnych i rastlinných druhov. Prednostne by sa mali využívať viaceré prirodzené ochranné faktory: správna voľba pozemku (stanovišťa), dodržanie zásad striedania plodín, výber vhodných odrôd, voľba vhodnej technológie obrábania pôdy a výber spôsobu prípravy pôdy pred sejbou, dodržanie termínu sejby (výsadby), hustoty porastu (výsevku) a hĺbky sejby, zabezpečenie dostatočnej výživy pestovaných rastlín (hnojenie) a starostlivosť o okolie pozemkov (údržba okrajov pozemku).
Tieto agrotechnické opatrenia, považujeme za nepriame metódy ochrany rastlín. Samy o sebe však nepostačujú, musíme realizovať aj priame metódy ochrany. V rámci nich okrem mechanických zásahov, ako je napríklad plečkovanie, naďalej zohráva rozhodujúcu úlohu aplikácia pesticídov. Používanie chemických prípravkov patrí tak medzi najrozšírenejšie a najúčinnejšie spôsoby ochrany rastlín. Pesticídy umožnili výrazne ovplyvniť produktivitu rastlinnej výroby. Výhodou chemických opatrení v ochrane rastlín je to, že v krátkom čase môžeme širokozáberovými strojmi ošetriť veľké plochy. Znamená to v určitom predstihu, nie až vtedy, keď sú porasty celkom ohrozené burinami, chorobami alebo škodcami. Prednosťou chemických metód je ďalej aj to, že v porovnaní s mechanickými zásahmi (plečkovanie) sú rýchlejšie a jednoduchšie realizovateľné. Samotná prax nám však potvrdzuje, že aj chemický spôsob ochrany je úspešný len vtedy, keď je vhodne doplnený ostatnými spôsobmi regulácie škodlivých činiteľov.
Spoľahlivá účinnosť
Základnou vlastnosťou pesticídov je dobrá účinnosť. Od účinnosti závisia aplikačné dávky.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
