11.04.2014 | 10:04
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Čo nám prinieslo prevzatie SPP?

V týchto dňoch, kedy si pripomíname 10. výročie nášho vstupu do EÚ, si v pamäti vybavujem spomienky na obdobie predvstupových negociácií. Na to, akú hrôzu u zástupcov starých členských krajín budili dosahové štúdie expertných kolektívov, ktoré odhadovali vplyv uplatnenia spoločnej poľnohospodárskej politiky na agrárnu produkciu kandidátskych krajín po vstupe do EÚ.

Tieto štúdie predpovedali (po nasadení stimulačných cien do predpovedných  modelov) obrovský rast produkcie v nových členských štátoch a tým i nebezpečnej konkurencie pre roľníkov v EÚ-15. A to aj preto, lebo veľkovýrobné celky v ČR, SR a Maďarsku boli hodnotené ako veľká konkurenčná výhoda uvedených krajín. Dnes vieme, že realita v týchto krajinách, najmä v SR a ČR, bola celkom iná.  

Vývoj agrárnej výroby na Slovensku od roku 2004 možno charakterizovať tak, že nedošlo k obratu v základnom trende zmien v našom poľnohospodárstve, nastúpenom v roku 1990. Pokračoval pokles produkčnej výkonnosti a extenzifikácia využívania výrobných faktorov. Hrubá poľnohospodárska produkcia (vyjadrená v reálnych farmových cenách) dosiahla v roku 2013 len 87% z jej úrovne z roku 2004. To je najhorší výsledok spomedzi okolitých štátov.

Ak porovnávame trojročné priemery, kvôli zmierneniu vplyvu medziročnej fluktuácie rastlinnej produkcie, potom nám vyjde index zmeny medzi priemerom rokov 2004-2006 a 2011-2013 vo výške 101,6, čo v porovnaní s okolitými krajinami nie je takmer nijaký rast (produkcia Poľska stúpla indexom 125). Toto mierne zvýšenie produkcie sme dosiahli vďaka rastu rastlinnej výroby indexom 120, pri súčasnom poklese živočíšnej výroby, ktorá klesla na úroveň 84% oproti stavu z rokov 2004-2006.

Pokračovanie poklesu živočíšnej produkcie je prejavom jej nízkej konkurencieschopnosti, na čo sa upozorňovalo už v našich predvstupových dosahových štúdiách.

Zmena štruktúry produkcie v prospech rastlinných výrobkov je ďalším prejavom pokračovania trendu celkovej extenzifikácie. V rámci rastlinnej výroby sa preferovalo pestovanie kukurice, slnečnice a repky, a to na úkor krmovín na ornej pôde, zemiakov, zeleniny, ovocia či cukrovej repy, čo len zvýšilo závislosť poľnohospodárskeho dôchodku od cenových výkyvov na svetových trhoch.

Túto zmenu skladby produkcie možno interpretovať tak, že SR využila komparatívnu výhodu koncentrácie pôdy do veľkých produkčných celkov na expanziu rastlinnej produkcie s nižším podielom pridanej hodnoty. Tento spôsob reagovania podnikateľskej štruktúry na uplatnenie SPP a jednotný trh je podobný aj v ČR.

GELZA BLAAS

Celý článok nájdete v 15. čísle Roľníckych novín.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Komentáře k článku

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down