Generácia chovateľov pred 20 - 30 rokmi riadila stáda dojníc so zápisníkom v ruke, s inštinktom, vedomosťami a skúsenosťami. To, že je dojnica chorá, poznala podľa vzhľadu srsti alebo jemnej zmeny v správaní či v chôdzi.
Prevádzky manažuje už ďalšia generácia, už bez zápisníkov. Mladý manažér nemusí hádať, či je úroveň vákua pri výrobe siláže stabilná, alebo či je krava označená na ošetrovanie. Na svojom smartfóne má aplikáciu, ktorá oznamuje stav stáda ešte predtým ako vstúpi do maštale alebo do dojárne. Patrí do generácie Y, alebo už aj Z - prvej demografickej skupiny, ktorá vyrastala s internetom, sociálnymi sieťami a smartfónmi vo vrecku. Do chovov dojníc prináša zásadnú zmenu v myslení. Ide o celkom iný typ manažéra.
Generácie Z, Y, X a Baby boomers sa od seba líšia v mnohých aspektoch - od prístupu k technológiám cez pracovné hodnoty až po komunikačný štýl. Zatiaľ čo generácia Z vyrastala s telefónom v ruke, Baby boomers (narodení v rokoch 1946 až 1964) si technológie osvojovala postupne. Na pracovisku sa tak dnes bežne stretávajú tri až štyri generácie naraz.
Generácia Y (mileniáli - narodení v rokoch 1981 až 1996) sa považuje za prvú generáciu, ktorá vyrástla s modernými technológiami, ako sú počítače a mobilné telefóny. Je technicky zdatná, rozumie technológiám a nebráni sa novinkám. Zisťuje, ktoré procesy by sa dali urýchliť, skrátiť alebo zjednodušiť. Digitálna generácia Z (tzv. Zoomeri, narodení v období 1997 až 2012) už rástla so smartfónmi a sociálnymi sieťami od detstva. Sú to „digitálni domorodci“, ktorí uprednostňujú autenticitu, diverzitu a flexibilitu. Vyznačujú sa technickou zdatnosťou, multitaskingom. Sú neustále online, preferujú rýchlu komunikáciu cez aplikácie a sociálne siete. Sú to mladí ľudia, ktorí si uvedomujú výhody i nevýhody digitálneho sveta a snažia sa používať technológiu vo svoj prospech. Mnohí z nich sa zaujímajú o zodpovedný prístup k životu a ochranu životného prostredia.
Ide o efektivitu
Po desaťročia existovalo v chovoch dojníc jediné - práca 16 hodín denne, vynechanie rodinných osláv a fyzická únava. Generácia Z to celkom odmieta. Novým farmárom ide o efektivitu, nielen kvôli zisku, ale aj kvôli kvalite života. Chcú dojiť kravy a prevádzkovať ziskové podniky, ale tiež chcú chodiť do posilňovne, cestovať a mať spoločenský život. Chápu, že „vyhorený“ farmár robí zlé rozhodnutia, preto svoje duševné zdravie uprednostňuje pred stádom. Technológie vnímajú ako nevyhnutný nástroj. Nie sú ohromení zložitými strojmi, chcú užívateľskú skúsenosť. Očakávajú, že chovateľské rozhrania budú rovnako intuitívne ako spotrebiteľské aplikácie, ktoré používajú na streamovanie hudby alebo bankovníctva.
Na jeden dotyk
Kríza v pracovnej sile ovplyvňuje produkciu mlieka na celom svete. Generácia Z vie, že na to, aby prilákala personál, musí byť práca dostupná. Vyžaduje vybavenie, ktoré všetko zjednodušuje, s možnosťou „jedného dotyku“, gamifikáciou (využívanie herných prvkov v nehernom prostredí) s jasnými vizuálnymi pomocníkmi. Chce riadiť farmu, nie byť riadená strojmi.
Predchádzajúca generácia chcela vidieť čísla; táto generácia chce vedieť, čo čísla znamenajú pre zlepšenie pracovného postupu. Chce systém, ktorý dáta spracováva a upozorňuje ju iba vtedy, ak je problém. Vyžaduje tiež prediktívnu údržbu. Je zvyknutá na predplatné a spoľahlivosť. Chce, aby im stroj oznámil, že potrebuje servis skôr, než sa celkom pokazí.
Mladí chovatelia očakávajú, že dojáreň bude predlžením Internetu vecí (IoT). Očakávajú interoperabilitu - schopnosť systémov či aplikácií navzájom spolupracovať a vymieňať si informácie.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 15.
