Každý rok nás príroda prekvapí novou chorobou alebo škodcom na hospodársky významných plodinách. Je to dané otepľovaním podnebia. Aj tento rok zaznamenáváme nového škodcu na sóji. Húsenice, ktoré žerú v okoliciach na poliach so sójou sú vývojovým štádiom motýla babôčka bodliaková (Vanessa cardui).
Tento mimoriadne zaujímavý motýľ sa vyskytuje prakticky vo všetkých biotopoch. Je to migrujúci druh, ktorý máva dve generácie. Prvé jedince sa objavujú už v apríli, väčšinou však v máji. Motýle sú polyfágmi. Majú viacero živných rastlinných druhov z rôznych čeľadí, avšak v ČR a v SR sú to prevažne bodliaky (Carduus spp.) a pichliače (Cirsium spp.). Húsenice sa z vajíčok vyliahnu za 3 až 5 dní. Húsenica Babôčky bodliakovej je štetinatá a čierna. Húsenici trvá asi 7 až 11 dní, aby sa zakuklila. Z kukly sa motýľ vyliahne po 7 až 11 dňoch.
Babôčka bodliaková nezostáva na jednom mieste, preletí počas svojho života asi 1 600 kilometrov. Vyskytuje sa v každom teplejšom klimatickom pásme, vrátane trópov. Babôčka bodliaková často migruje hlavne na jar a niekedy i na jeseň. Niektoré motýle migrujú v máji a júni zo severnej Afriky až do Anglicka. Najnovšie výskumy o nich odhaľujú pozoruhodné skutočnosti. Tieto motýle sa každoročne vydávajú na dlhú cestu medzi severnou Európou a Afrikou. Výskumníci porovnali výsledky sofistikovaného radaru s tisíckami pozorovaní, ktoré nahlásili dobrovoľníci z rôznych častí Európy. Zistili, že na konci leta milióny babôčok bodliakových migrujú na juh. Keďže letia vo výške viac než 500 metrov nad zemou, ľudia ich sotva môžu spozorovať. Motýle čakajú na priaznivý vietor, ktorý im umožňuje letieť do Afriky priemernou rýchlosťou 45 kilometrov za hodinu. Ich každoročná migrácia, ktorá sa začína ďaleko na severe, pri okraji Arktídy a končí sa až v tropickej západnej Afrike, je dlhá až 15 000 kilometrov. To je takmer dvojnásobok vzdialenosti, ktorú preletí severoamerický danaus sťahovavý. Babôčke bodliakovej trvá šesť generácií, kým absolvuje celú cestu tam a späť.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
