Keďže Európska únia dáva až takmer 45 percent svojho rozpočtu na poľnohospodárstvo, je len prirodzené, že od členských štátov vyžaduje veľmi podrobné údaje pre tvorbu poľnohospodárskeho informačného systému. A jeho základom je, ako inak, štatistika.
Prakticky všetky potrebné štatistické údaje, týkajúce sa poľnohospodárstva, získava Štatistický úrad EÚ (Eurostat) prostredníctvom štrukturálneho cenzu fariem. Ten sa v Európskej únii vykonáva každých desať rokov a v medziobdobí sa potom robia tzv. výberové štatistické zisťovania. Na Slovensku sa cenzus fariem po prvýkrát uskutočnil v roku 2001 a druhý v roku 2010, pričom práve minulý týždeň pracovníci Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) prezentovali výsledky, ktoré z neho vzišli.
„Prostredníctvom štrukturálneho cenzu fariem sme zisťovali informácie o štruktúre podnikov, osobách podnikajúcich a zamestnaných v poľnohospodárstve, odpracovaných hodinách, druhu hlavnej a vedľajšej činnosti, výmere obhospodarovanej pôdy či štruktúre pestovaných plodín a chovaných zvierat. Cieľom cenzu pritom je, aby sa štatisticky podchytilo 98 percent obhospodarovanej pôdy a chovaných zvierat,“ vysvetlila Ľudmila Benkovičová, predsedníčka ŠÚ SR s tým, že referenčné obdobie pre štrukturálny cenzus fariem 2010 bolo od 1. novembra 2009 do 31. októbra 2010.
Ako ďalej uviedla, do zisťovania boli zaradené všetky poľnohospodárske subjekty podnikajúce v rastlinnej a živočíšnej výrobe, ako aj domácnosti, ktoré dosahujú aspoň jednu z minimálnych prahových hodnôt, stanovených pre farmu v SR. Ide napríklad o domácnosti, ktoré obhospodarujú aspoň hektár poľnohospodárskej pôdy, alebo pol hektára trvalých porastov, alebo pestujú intenzívne plodiny na výmere 0,1 hektára, chovajú aspoň jeden kus hovädzieho dobytka, alebo tri ošípané či päť oviec a kôz.
„Súbor spravodajských jednotiek tvorili dva hlavné súbory – registrované a neregistrované jednotky. Medzi tie registrované sme zaradili právnické a fyzické osoby zapísané do obchodného registra, kým neregistrované jednotky tvorili domácnosti. Celkový súbor spravodajských jednotiek dosiahol číslo 34 085. Oslovili sme 22 445 domácností a 11 460 registrovaných jednotiek, z toho 8 539 fyzických a 3 101 právnických osôb,“ konštatovala Ľ. Benkovičová.
„Na zber dotazníkov sme použili dve metódy. Registrované jednotky sme oslovili poštou, pričom návratnosť dotazníkov dosiahla takmer sto percent, a v domácnostiach zbierali a overovali údaje sčítací komisári. Zatiaľ sme ale mohli zverejniť len predbežné údaje. Kompletné údaje budeme publikovať až po ich odsúhlasení Eurostatom, pričom tento proces sa začne v januári 2012,“ dodala predsedníčka ŠÚ SR.
A čo Štrukturálny cenzus fariem 2010 ukázal? Vyplýva z neho napríklad to, že poľnohospodárstvu sa u nás venuje vyše 16 100 fyzických osôb, viac než 1 500 obchodných spoločností a 584 družstiev. Cenzus taktiež ukázal, že na Slovensku má asi 140 fariem vlastníka zo zahraničia.
Výmera poľnohospodársky využívanej pôdy pritom predstavuje vyše 1,895 milióna hektárov, z toho 1,592 milióna hektárov obhospodarujú právnické osoby a 366-tisíc hektárov fyzické osoby. Orná pôda predstavuje výmeru 1,344 milióna hektárov (právnické osoby obhospodarujú 1,084 mil. ha) a trvalé trávne porasty (TTP) vyše 531-tisíc hektárov (právnické osoby obhospodarujú až 80 percent TTP).
Zaujímavé pritom je, že podľa cenzu sa v porovnaní s rokom 2001 znížila výmera poľnohospodársky využívanej pôdy až o 12 percent (z 2,15 mil. na 1,895 mil. ha). „Toto zníženie spôsobila najmä zmena metodiky. Náš vstup do EÚ totiž priniesol roľníkom známe využívanie LPIS, a práve pri tej príležitosti nám „vypadla“ značná plocha trvalých trávnych porastov, ktoré sa v minulosti zmenili na tzv. náletové lesy. Kým v roku 2001 sme evidovali ešte 782-tisíc hektárov TTP, tak teraz je to len 531-tisíc hektárov,“ uviedla Emöke Rozborilová, koordinátorka projektu Štrukturálny cenzus fariem 2010.
Pokiaľ ide o stavy zvierat, v prípade hovädzieho dobytka dosahujú takmer 465-tisíc jedincov, z toho 154 221 dojníc. Stavy ošípaných predstavovali 588-tisíc, z toho 40 589 prasníc, stavy oviec dosiahli 394 485 zvierat, z toho bolo 263-tisíc bahníc.
Práve ovce sú jediným druhom hospodárskych zvierat, ktorých počet sa oproti roku 2001 zvýšil, a to o 23 percent. Počet dobytka však v uvedenom období klesol o 160-tisíc zvierat (z toho dojníc o vyše 76-tisíc) a stavy ošípaných sa znížili o takmer 800-tisíc jedincov (z toho prasníc o 71 400).
„Pokles stavov hospodárskych zvierat sa teda nezastavil ani v prvom desaťročí 21. storočia, hoci ten prepad nebol až taký dramatický ako v predchádzajúcom desaťročí. V každom prípade však ide o nežiaduci stav, ktorý by bolo potrebné zmeniť. Dúfam, že kompetentní sa zamyslia nad týmito údajmi a nasmerujú pomoc tam, kde treba,“ povedala E. Rozborilová.
A podpredseda ŠÚ SR Štefan Schill v tejto súvislosti dodal, že najmä politici by si mali uvedomiť, že bez chovu hospodárskych zvierat štát nemôže existovať.
