Programy politických strán by mali spracovávať odborníci z jednotlivých oblastí. Nie politici, ale tí ľudia, ktorí v danej odbornej oblasti pracujú, problematike sa denno-denne venujú, tí ktorí s ňou žijú. Je ich dosť. Pôsobia v odborných komorách, vo zväzoch, v združeniach, v akadémiách, v ústavoch či v školách. Prax vykonávajú buď priamo alebo s ňou majú každodenný styk.

Presne vedia, čo ich trápi; vedia kde ich tlačí topánka. Poznajú všetky problémy, vedia ktoré kroky treba urobiť ako prvé a ktoré stačí vyriešiť neskôr. Vedia, čo je v ich oblasti priorita; vedia tiež, čo je nepodstatné. Vedia, čo pomôže, a vedia, ktorá cesta nikam nepovedie. Nepotrebujú vymýšľať koleso, keď už bolo vymyslené. Teda nie politici, ale odborníci. Tiež preto, lebo nie každý odborník má záujem sa stranícky angažovať, skôr to býva naopak. A platí to pre všetky odbory a oblasti.

Ak by to u nás takto fungovalo aj v praxi, potom by dnes Slovensko mohlo byť v úplne inom ekonomickom, hospodárskom aj v sociálnom stave. Odborným agendám a tvorbe programov sa v politických stranách venujú najmä takí členovia, akých v strane majú. Akosi automaticky sa však podľa mienky svojej strany rovno stávajú aj najlepšími odborníkmi v danej oblasti. To, bohužiaľ, väčšinou nebýva pravda.

Len vtedy, ak sa im k tvorbe programu podarilo pritiahnuť aj skutočných odborníkov, je šanca, že sa tam budú nachádzať riešenia, ktoré sú v reálnom živote aj skutočne potrebné a správne.

Hodnotenie programov politických strán takisto patrí do rúk tých najlepších a najmä nezávislých odborníkov. Z organizácií, ktoré v danej oblasti pôsobia. Veď kto iný by mal posudzovať kvalitu programov ak nie tí, ktorých sa bytostne dotýkajú. U nás sú to však skôr novinári, ktorí zo všetkých strán a uhlov „rozoberajú“ politické programy. Dopytujú sa analytikov a citujú ich komentáre. Ak by medzi analytikmi bola skutočná kvalita, neprekážalo by nám to. Ale ako je to reálne?

(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)