Český prezident Václav Klaus minulý týždeň podpísal novelu devízového zákona, ktorá okrem iného ruší obmedzenia pri nákupe poľnohospodárskej pôdy pre cudzincov.
Zákaz predaja pôdy cudzincom si Česká republika vyrokovala pred vstupom do Európskej únie. Sedem rokov stará výnimka prestala platiť začiatkom mája, a keďže ide o záväzok z prístupovej zmluvy k EÚ, je nadradený záväzkom vyplývajúcim z devízového zákona.
Ako uviedol minister priemyslu a obchodu Martin Kocourek,obmedzenie dané týmto zákonom pred jeho novelizáciou preto po máji 2011 aj tak nebolo aplikovateľné. Zákon sa okrem toho dal obísť: českú pôdu mohli kupovať občania EÚ, ktorí v ČR najmenej tri roky žili a hospodárili, a cez prostredníkov ju mohli získavať aj z Pozemkového fondu.
Viacerým politickým stranám sa ale novela nepozdávala a žiadali, aby si Česká republika v tejto oblasti vymohla predĺženie prechodného obdobia. „Vytvorilo by to ďalší priestor pre roľníkov, ktorí nemajú prostriedky, aby skupovali pozemky. Platí tu, keď je to možné, uchrániť si to najcennejšie, čo máme, a to je pôdny fond, a nechať ho v rukách našich roľníkov,“ uviedol pre Český rozhlas Petr Braný z Komunistickej strany Čiech a Moravy.
Poslanci za ČSSD chceli, aby sa vláda usilovala o dosiahnutie trojročnej predĺženej výnimky. O tú požiadali aj Slovensko, Maďarsko, Litva a Lotyšsko, dohodnutú ju už má Poľsko. Ich hlavným argumentom je to, že kým sa v rámci EÚ nevyrovnajú podmienky pre staré a nové členské krajiny, nemalo by byť možné, aby si cudzinci bez problémov kupovali českú pôdu.
Pôdu nik neodnesie
Minister financií Miroslav Kalousek ale upozornil, že už pred novelou devízového zákona existovali dva spôsoby, ako ho obísť, takže množstvo cudzincov už pôdu vlastní a prudkého nárastu záujmu sa báť netreba. „Tu si bez problémov každý zohnal tichého spoločníka alebo si mohol založiť právnickú osobu a tá už nehnuteľnosť vlastniť mohla. Ja sa naozaj neobávam, že si „zlý Helmut“ naloží niekoľko hektárov polí a lúk, a odvezie si ich do svojej krajiny. Ktokoľvek tu bude poctivo hospodáriť, bude to na prospech českej krajiny a jej občanov,“ uviedol pre Český rozhlas Miroslav Kalousek.
„Informácie z pozemkových fondov jasne hovoria o tom, že v súčasnej dobe je v držbe štátu len sedem percent poľnohospodárskej pôdy, a viac než deväťdesiat percent je v privátnej držbe. To znamená, že nebude naštartovaný hromadný štátny výpredaj pozemkov,“ povedal pre Český rozhlas Ivan Fuksa, český minister poľnohospodárstva. V ostatných krajiných podľa neho zahraniční majitelia vlastnia zhruba od jedného do desať percent poľnohospodárskej pôdy.
Viac než predaj pôdy cudzincom rozladil českých poľnohospodárov fakt, že im Pozemkový fond ČR prestal koncom júna predávať pôdu na 30-ročné bezúročné splátky. Urobil tak po tom, ako sa proti tomu ohradila Európska komisia, ktorá bezúročné splátky považuje za skrytú verejnú podporu zo strany štátu. Tento typ predaja je zastavený až dovtedy, kým sa pravidlá zladia s predpismi EÚ.
Podľa českých roľníkov však samotný fakt, že ide o bezúročné splátky, v žiadnom prípade automaticky neznamená verejnú podporu. Ako uviedli zástupcovia Zväzu marginálnych oblastí, bezúročnosť splátkového kalendára vedie logicky k tomu, že kupujúci sú ochotní za pozemky, o ktoré sa súťaží, ponúknuť vyššiu cenu, pretože s bezúročnosťou splátok už kalkulujú a cenu pozemku patrične zvyšujú.
Pod drobnohľadom
„Zavedenie úročenia splátok by viedlo k zníženiu kúpnych cien v rámci cenových ponúk. Príjem pre štát by bol rovnaký, len by došlo ku skomplikovaniu celého procesu v podobe zložitejších zmlúv a splátkových kalendárov,“ zhrnul Milan Boleslav, predseda Zväzu marginálnych oblastí.
„Celá záležitosť s pozastavením zvýhodneného predaja štátnej pôdy pre tuzemských podnikateľov až nápadne časovo korešponduje so schválením novely devízového zákona, ktorý ukončuje sedemročnú výnimku ochrany predaja pôdy cudzincom,“ vyhlásil Jan Veleba, prezident Agrárnej komory ČR. Ivan Fuksa však namieta, že ČR sa vzhľadom na svoje aktivity v presadzovaní spravodlivých podmienok pre všetky členské štáty ocitla pod drobnohľadom a nemôže si dovoliť postupovať v rozpore s predpismi EÚ. „Nemôžeme skrátka kázať vodu a piť víno,“ povedal pre ČTK.
MARÍNA URBÁNKOVÁ
