Rébus o tom, ako bude vyzerať nová podoba Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, má síce Európsky parlament vyriešiť až koncom tohto roku, no zástupcovia českého agrárneho sektoru neponechávajú nič na náhodu a už teraz hľadajú spojencov, ktorí by im pomohli presadiť ich kľúčové záujmy.
Ivan Fuksa, český minister poľnohospodárstva, sa minulý týždeň stretol so svojou nemeckou kolegyňou Ilse Aignerovou, a spolu s Janom Velebom, prezidentom Agrárnej komory ČR, rokovali i s Guyom Vasseurom, prezidentom francúzskej agrárnej komory.
Najhorúcejšou témou je pre našich západných susedov otázka zavedenia stropov na dotácie pre veľké hospodárstva. „Európska únia v súčasnosti platí dotácie veľkým statkárom, ktorí nemusia reálne potrebovať takú istú úroveň podpory príjmu ako drobní alebo strední roľníci. Návrh na zavedenie horných limitov pre priame platby by to vyriešil,“ vyhlásil eurokomisár pre poľnohospodárstvo Dacian Ciolos.
Kým priemerné hospodárstvo v Českej republike dosahuje 84 hektárov, priemerná rozloha farmy za celú Európsku úniu je šesťkrát menšia. Skresanie dotácií pre farmy s veľkou výmerou by preto vyšlo českých roľníkov poriadne draho. Ak by prešiel prísnejší variant, prišli by o 13 miliárd českých korún ročne, pri miernejšej alternatíve, ktorá má väčšiu šancu na schválenie, by ich zavedenie tohto opatrenia stálo 6 miliárd korún.
Ivan Fuksa sa ale v tejto otázke spojil so svojimi kolegami zo Slovenska, Veľkej Británie, Talianska, Nemecka a Rumunska, a dohodol sa s nimi na spoločnom postupe. Zoskupenie týchto krajín tvorí takzvanú blokačnú menšinu, ktorá môže zabrániť schváleniu tohto návrhu.
Ako uviedol český denník E15, podľa Ivana Fuksu sa Česká republika nezaviazala na oplátku podporiť tieto krajiny v nejakej inej otázke. Nemecko, Slovensko a Veľká Británia sú proti návrhu na zavedenie stropov preto, že i tam sa vyskytuje množstvo hospodárstiev s veľkou rozlohou. Rumunsku sa Česi odvďačia tým, že mu poskytnú svoje skúsenosti z transformácie a vstupu do EÚ.
Podporu českého postoja v otázke zavedenia stropov vyjadril aj Guy Vasseur. „My to nebudeme blokovať a pokúsime sa vám v tomto ohľade pomôcť,“ vyhlásil Guy Vasseur.
„Máme s prezidentom Vasseurom spoločný záujem na podpore reforiem, ktoré posilnia trhovú orientáciu spoločnej agrárnej politiky a povedú k vytvoreniu záchrannej siete pre prípady prepadov cien a kríz. Tiež sme sa zhodli na tom, že po roku 2013 by mali platiť pre európskych poľnohospodárov čo najjednoduchšie pravidlá, pretože tým posilníme ich konkurencieschopnosť,“ zhrnul Ivan Fuksa.
Nemecká spolková ministerka poľnohospodárstva Ilse Aignerová na stretnutí s Ivanom Fuksom vyhlásila, že sa počas rokovaní o konečnej podobe reformy bude snažiť presadiť, aby bolo vyplácanie dotácií podmienené aktivitou roľníka a nie rozlohou jeho farmy.
„Každá dotácia by sa mala viazať na obhospodarovanie plochy. Zhodli sme sa tiež na tom, že letisko alebo golfové ihrisko nemôže byť poľnohospodárskou plochou s dotáciou,“ citovala agentúra ČTK Ilse Aignerovú. „Sme tiež zajedno v tom, že je pre nás kritérium obhospodarovania nezávisle na veľkosti dôležitejšie, a z tohto dôvodu sme tiež proti zastropovaniu platieb,“ dodala.
„Definícia aktívneho poľnohospodára nie je jednoduchá, avšak panuje zhoda v tom, že golfové ihrisko ani letisko sa k poľnohospodárskym podnikom nedajú počítať,“ uviedol Ivan Fuksa. Podrobnejšie vymedzenie tejto definície by malo byť v rukách jednotlivých členských štátov.
Ivan Fuksa vysvetľoval nevôľu českých roľníkov k zavedeniu stropov aj belgickej federálnej ministerke poľnohospodárstva Sabine Laruellovej a predsedovi flámskeho zväzu poľnohospodárov Pietovi Vanthemschovi. Belgicko sa ale na českú stranu nepriklonilo.
„Opakovane zdôrazňujem nutnosť férového zaobchádzania so všetkými roľníkmi v EÚ. Zavedenie stropu priamych platieb, o ktoré sa usiluje aj Belgicko, by mohlo viesť k oslabeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov, k ich umelému štiepeniu a s tým spojenému nárastu byrokracie,“ povedal Ivan Fuksa.
