Európske vinohradníctvo a vinárstvo je dnes ťažko skúšané. Vína sa pije čoraz menej a trh možno čoskoro zaplaví aj víno s označením Made in China. V tvrdej konkurencii môžeme uspieť len originalitou a väčším záujmom o domáci produkt. „Porozdeľujme odrody do oblastí, kam naozaj patria. Vytvorme rajonizáciu a vtedy docielime to, že vína z týchto lokalít budú niečím výnimočné a jedinečné a zaujmú svojou originalitou,“ hovorí Vladimír Mrva, predseda Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.
Aká je situácia v sektore vína v Európe? Ešte stále evidujeme pokles spotreby a prebytky vína?
„Momentálne máme v sektore vinohradníctva a vinárstva v celej Európe krízu. Bolo to spôsobené aj covidom, ktorý výrazne zmenil správanie sa spotrebiteľov. Pomerne významná časť mladých ľudí však mení stravovacie návyky, možno aj pohľad na život, a alkoholické nápoje úplne vynecháva. Pre mladých ľudí sú dnes dostupnejšie aj drogy. Od mladých ľudí, ktorí nás navštevujú, máme informácie, že internetom kolujú štúdie o tom, že príležitostné užívanie drog, napríklad na nejakých festivaloch, je životu menej škodlivé ako pitie vína. Keď už mať nejakú neresť, tak vraj radšej drogu. V neposlednom rade spotreba vína klesla a vína máme prebytok aj preto, lebo v Číne vysadili milión hektárov vinohradov, ktoré už začali rodiť. Išli do toho s plným nasadením, podchytili si množstvo špičkových vinárov a enológov z Európy. Pre porovnanie, víno z milióna hektárov sa vyrovná produkcii v Španielsku. Krajiny ako Francúzsko, Taliansko, ale aj Nový Zéland či Austrália, boli proexportné a obrovské množstvo vína vyvážali práve na čínsky trh. Ak však v Číne niekto zavelí, že sa tam budú piť čínske vína, tak to tak aj bude. Otázne je, v akej kvalite tie vína budú. Čo je však dôležité, práve z toho dôvodu sa hromadí víno v Európe.“
Čo je hlavným dôvodom výsadby vinohradov v Číne?
„Presný dôvod naozaj nepoznám. Číňania však v posledných rokoch začali konzumovať víno. Podľa môjho názoru tam rastie životná úroveň a stredná vrstva je tam viditeľnejšia. K tomu patrí aj istý spoločenský život – niekam večer ísť, dobre sa obliecť či dať si víno s priateľmi. Zrejme tam rastie dopyt po víne a niekto povedal, že načo ho máme dovážať, keď si ho môžeme vyrobiť aj sami. Chýba im však tradícia i história - a tá sa získava veľmi ťažko. Preto neočakávam, že by čínske víno zaplavilo európsky trh.“
Ako sa riešia prebytky vína v Európe?
„V niektorých oblastiach Francúzska majú vinohradníci obrovský balík peňazí na to, aby na plochách terajších vinohradoch pestovali niečo iné. Krajiny, ktoré v Európe tvoria nadprodukciu - Španieli, Francúzi, Taliani, čo reprezentuje 75 % plôch vinohradov v Európe - si uvedomujú, že vinohrady sú ťahákom pre turizmus. Je to zelená architektúra, ktorá na seba počas roka viaže rôzne akcie a podujatia. To dokáže prilákať obrovské množstvo turistov, a teda aj financií. Ak by tie kulisy zrušili, ľudia by nemali dôvod tam chodiť. Tieto krajiny nechcú vinohrady vyklčovať. Tlačia do toho skôr také krajiny ako je Slovensko. Vravia nám, aby sme vyklčovali vinohrady, veď oni nám to víno dodajú.“
Dokážeme konkurovať takým hráčom ako sú Francúzsko a Taliansko?
„Svet nás síce môže zavaliť vínom, ale aj my máme históriu a tradíciu. Máme vynikajúce pôdno-klimatické podmienky. V rámci Európy sme v severnej vinohradníckej oblasti. Preto ak sa na juhu kvôli obrovským horúčavám hrozno nebude dať pestovať, tak práve sever bude mať veľmi dobré podmienky. Tieto klimatické zmeny nám hrajú do kariet. Okrem tradičných bielych ovocných sviežich vín budeme už budeme mať aj vynikajúce červené vína. Z tohto dôvodu sa u nás oplatí do vinohradníctva investovať.“
Čo sa musí na Slovensku udiať, aby sme vytrvali a aby sme mohli hrať so svetom otvorenú hru?
„Bude musieť prejsť nejaké obdobie. Musí sa tu udiať istá reštrukturalizácia vinohradov. Porozdeľujme odrody do oblastí, kam naozaj patria. Vytvoríme rajonizáciu a vtedy docielime, že vína z týchto lokalít budú niečím výnimočné a jedinečné, že budú originálne.Potrebujeme sa identifikovať, aby sme si dokázali presne odpovedať na otázky: Ako chutia slovenské vína? Čím sú výnimočné? Prečo ich máme piť?“ Doposiaľ sme kopírovali chute Európy. Ľudia, ktorí k nám chodili, predtým navštívili Francúzsko, Taliansko a iné vinárske oblasti, a pýtali sa nás, či aj my dokážeme vyrobiť také dobré víno.“
Bola to chyba?
„Nebola to chyba. Ukázali sme, že také kvalitné vína dokážeme vyrobiť, ale vždy to bude len kópia. Kópia nikdy nie je natoľko cenená ako originál. Ľudia nechcú priemer; chcú originalitu, chcú víno s charakterom. Teraz prišiel čas, aby sme vyrobili vína s pečaťou Slovenské víno. Nesmieme zapadnúť do prachu neutrality vín z celej Európy. Teraz sa nám otvára nový priestor.“
To by nám teda mohlo – ako sa vraví - zachrániť krk?
„Určite áno, ale čo by nás určite mohlo zachrániť, to je väčší lokálpatriotizmus. Veď keď prejdeme len kúsok za hranice, napríklad do Rakúska, sadneme si do reštaurácie a otvoríme vínnu kartu, tak 95 % vín v nej je rakúskych. Nie preto, že by si Rakúšania mysleli, že majú najlepšie víno, ale sú lokálpatrioti. Otvoríte si jedálny lístok a uvidíte, z ktorej lokálnej farmy pochádza mäso, ktoré vám pripravia. Toto nám chýba. A nie je to len o konzumentovi. Je to obrovská apelácia na obchodníkov, na majiteľov reštaurácií a na celý gastronomický sektor, aby v ponuke bol dostatok slovenských vín.“
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
