Výbor Organizácie Spojených národov (OSN) pre svetovú potravinovú bezpečnosť formálne označil dobré životné podmienky zvierat (welfare) za základný pilier udržateľného poľnohospodárskeho rozvoja, potravinovej bezpečnosti a ľudskej výživy, spolu s ďalšími klasickými oblasťami - ekonomikou, spoločnosťou a životným prostredím.
Welfare zvierat je viacrozmerný koncept zahrňujúci oslobodenie od utrpenia a frustrácie a normálne biologické fungovanie, ktoré podporuje prirodzené správanie a uspokojovanie potrieb. Welfare možno definovať ako stav jedinca, ktorý je založený na jeho schopnosti vyrovnať sa, prispôsobiť sa a udržovať si telesnú a psychickú stabilitu v neustále sa meniacom prostredí.
Dobré životné podmienky zvierat sú v dnešnej dobe uznávané ako celosvetový cieľ udržateľnej poľnohospodárskej politiky. Zároveň dochádza k rastúcej politickej modernizácii v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktorá sa stala zrejmou z konceptov „Jedno zdravie“ alebo „Jedna sociálna starostlivosť“, stanovených národnými nevládnymi organizáciami (NGO) a spotrebiteľskými skupinami. V dôsledku toho potravinársky priemysel a maloobchod v niekoľkých krajinách integrovali welfare zvierat ako súčasť trhovo orientovaných stratégií a v roku 2016 bola zriadená špecifická Medzinárodná normalizačná organizácia (ISO) týkajúca sa welfare zvierat (TS 34700).
V súčasnosti existujú pokročilé technológie, ktoré zahŕňajú najnovšie inovácie, ako je monitorovanie welfare pomocou senzorov a behaviorálna analýza založená na umelej inteligencii, ktoré umožňujú sledovanie ošípaných v reálnom čase. Zber údajov sa vykonáva prostredníctvom spracovania obrazu/videa, analýzy zvuku alebo iného senzoru schopného detekovať prvky zodpovedné za zmeny správania, ako sú RIFD či teplomery. Bioreakcie zvierat sa používajú ako dáta, a vyvinuté algoritmy systému a dynamické matematické modely sa ich snažia previesť na merateľné ukazovatele výkonnosti, welfare a udržateľnej produkcie.
Viac ako 90 % občanov EÚ uprednostňuje welfare zvierat. Viac ako polovica z nich je pripravená zaplatiť za produkty pochádzajúce zo systémov ponúkajúcich vysoký status welfare, pretože sú považované za zdravšie, bezpečnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu, hoci úroveň všeobecných znalostí o hospodárení v chovoch ošípaných a podmienkach ustajnenia je u občanov pomerne nízka.
Európska komisia (EK) preto zriadila Platformu pre welfare zvierat v snahe podporiť dialóg a rozšíriť znalosti o welfare.
Legislatíva welfare v EÚ
V Európskej únii existuje rad smerníc, ktoré stanovujú minimálne štandardy pre welfare ošípaných (tabuľka). Prvým krokom bola smernica Rady 91/630/EHS, ktorá obsahovala všeobecné požiadavky na ustajnenie, vybavenie, dohľad, krmivo a vodu, ale tiež na minimálne priestorové limity pre odstavčatá, plemenné a výkrmové ošípané. Uuvedená smernica bola nahradená smernicou Rady EU 2001/88/ES, ktorá stanovila požiadavky na ďalšie zlepšenie welfare prasníc, ako je skupinové ustajnenie v dlhšom čase gravidity a ďalšie požiadavky týkajúce sa hustoty obsadenia a podláh.
Smernica Rady EU 2001/93/ES navyše zdôraznila význam obohatenia prostredia pre prasatá a stanovila špecifické pravidlá týkajúce sa kupírovania chvostov, resekcie zubov a kastrácie. Vyššie uvedená legislatíva bola konsolidovaná smernicou Rady EU 2008/120/ES, ktorá okrem iného podporuje zlepšenie kvality podlahových povrchov a zväčšenie priestoru pre prasnice a prasničky. Zavádza vyššiu úroveň školenia a kompetencií v otázkach welfare pre personál, stanovuje požiadavky na osvetlenie a maximálnu hladinu hluku, zaisťuje stály prístup k čerstvej vode a materiálom pre hniezdenie a hranie a stanovuje minimálny vek odstavu prasiatok na 4 týždne. Odporúčanie Komisie EU 2016/336 o uplatňovanie smernice 2008/120/ES ďalej uvádza rôzne formy obohacujúcich materiálov, ktoré možno použiť na zlepšenie welfare ošípaných.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 5.
