Súčasná situácia v hydinárskom priemysle je podľa predstaviteľov Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) najhoršia za posledných dvadsať rokov.
„Objem výroby jatočnej hydiny na Slovensku klesol z úrovne 127 187 ton v roku 2002 na vlaňajších 63-tisíc ton," uviedol Timotej Husár, predseda predstavenstva ÚHS.
Pri poklese tržieb za hydinu v objeme 122,59 milióna eur tak podľa neho predstavuje ročná strata štátneho rozpočtu SR (z poklesu výberu dane z pridanej hodnoty, približne 24,52 milióna eur. Celkový ročný dosah poklesu výroby na štátny rozpočet odhadol T. Husár na 35,74 milióna eur.
„Na Slovensku, ako v jedinej európskej krajine, bol zaznamenaný približne 40-percentný pokles výroby hydiny a hydinového mäsa. Dostali sme sa vo výrobe hydiny z popredných miest v rámci EÚ na 22. miesto," informoval T. Husár.
Zároveň uviedol, že pod tento obrovský pokles výroby sa nepodpísala hospodárska kríza. „Ostatné európske štáty zaznamenali nárast výroby hydinového mäsa a vajec približne o 38 percent. Jediný pokles v EÚ, okolo 16 %, zaznamenala len Česká republika. Všetky ostatné štáty EÚ zaznamenali nárast," spresnil šéf Únie hydinárov.
„Charakterizujeme a vieme to dokladovať, že úpadok hydinárstva je otázkou otvorenosti slovenského trhu voči okolitým štátom. Najväčší dovoz je z Poľska a z Maďarska," uviedol T. Husár.
Výsledky vykonaných kontrol z druhého polroka 2010 podľa neho "jasne dokladujú, že sa jedná o veľmi nekvalitný tovar, ktorý sa dováža na Slovensko".
Timotej Husár za jeden z problémov slovenského hydinárskeho priemyslu označil aj tzv. neevidovaný (nelegálny) dovoz hydiny, ktorého objem ÚHS odhaduje na 30-tisíc ton ročne. Vykonáva sa podľa neho najmä prostredníctvom ambulantných predajov, prostredníctvom predajov neoznačeného hydinového mäsa pri cestách, resp. cez rôzne nekontrolované dodávky do reštaurácií, jedální a kuchýň.
Ako ďalej uviedol konateľ spoločnosti Hydina Súlovce Marián Čakajda, kvalita kurčiat chovaných na Slovensku je „špičková, ak nie jedna najlepších v rámci EÚ“.
„Slovenskí chovatelia hydiny sú na špičkovej úrovni, jednak po stránke technologickej, ako aj po stránke zoo-veterinárnej starostlivosti. Slovenské chovy sú od prvého dňa života kurčiat pod kontrolou veterinárnych lekárov," vyhlásil M. Čakajda.
Produkčné haly slovenských chovateľov hydiny sú podľa neho vybavené špičkovými zariadeniami od renomovaných nemeckých, amerických alebo kanadských firiem. „Kurčatá sú pod veterinárnou kontrolou počas celého chovného obdobia," spresnil.
Hydina je podľa M. Čakajdu kŕmená certifikovanými krmivami, o ktorých dodávateľské spoločnosti deklarujú, že ich krmivá neobsahujú neprípustné látky. „Približne 14 dní pred porážkou kurčiat Štátna veterinárna a potravinová správa vykonáva u každého slovenského chovateľa kurčiat tzv. fáčový test, čiže kontrolór štátneho veterinárneho dozoru navštívi každého jedného chovateľa za účelom odberu vzorky. Kontrolór odoberie vzorky z každého jedného priestoru, v ktorom je hydina chovaná, ktoré sú následne poslané do štátneho veterinárneho ústavu. Ak by z veterinárneho ústavu prišlo stanovisko, že hydina je v zlom zdravotnom stave, tak chovateľ nemôže dať kurčatá na porážku. Ak by kurča malo nejaký zdravotný problém, nemôže sa dostať na spracovateľskú linku," ubezpečil M. Čakajda.
