Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich výdavkov. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pri príležitosti Svetového dňa potravy, ktorý sa pripomína 16. októbra.
BRATISLAVA. "Potraviny patria medzi nevyhnutné tovary a služby, ktoré nakupujeme na dennej báze. Čím viac nám každý mesiac ukroja z našich rodinných rozpočtov, tým menej finančných prostriedkov nám zostáva na iné tovary a služby," zdôraznila.
Za európskym priemerom Slovensko zaostáva, pretože náklady na potraviny a nealkoholické nápoje tvoria z celkových nákladov domácností Európskej únie v priemere 12 %.
Upozornila, že počas 1. polroka 2019 boli na Slovensku ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vyššie o 3,0 %. V júli tempo ich medziročného zdražovania zrýchlilo na 4,7 %, v auguste na 5,2 %. "Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme si v septembri 2019 za potraviny a nealkoholické nápoje priplatili o 4,9 % viac ako vlani," informovala.
Hoci potraviny v posledných mesiacoch dražejú, v rámci EÚ sú podľa analýzy v SR aj naďalej ôsme najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov. "Na druhej strane, u všetkých našich susedov z V4 (v Maďarsku, Českej republike či Poľsku) nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás," podčiarkla.
"Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 15 % slovenských domácností. Najviac sa tento problém týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletým dieťaťom (v oboch prípadoch asi tretina). Naopak, najmenej sa do spomínanej situácie dostávajú domácnosti s dvoma dospelými osobami a jedným alebo dvoma deťmi. Spomedzi takto zložených domácností si poriadny obed nemôže dovoliť každý druhý deň iba asi 6 %," priblížila.
Uviedla tiež, že podľa údajov Eurostatu je obdobná situácia ako na Slovensku ešte u Litovčanov a Rumunov (v rozpätí 14 až 16 %). Najhoršie je na tom v rámci celej EÚ Bulharsko, kde si mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť každý druhý deň až takmer tretina domácností. Naopak, najlepšie sú na tom Švédsko, Dánsko a Írsko, kde sa spomínaný problém týka maximálne dvoch domácností zo 100.
/tasr/
