Verejné dotácie, ktoré sa v roku 2011 použili v Európe na podporu biopalív, dosiahli podľa novej štúdie úroveň 10 miliárd eur. To sa rovná sume, ktorú EÚ poskytla na záchranu cyperskej ekonomiky.
Medzinárodný inštitút pre udržateľný rozvoj (IISD) vypočítal, že v roku 2011 sa na podporu odvetvia biopalív v Európe vynaložila z verejných rozpočtov suma 9,3 miliárd až 10,7 miliárd eur. Tieto dotácie tak boli asi o 60 % vyššie než celková suma kapitálu, ktorú do produkcie biopalív investovali samotné súkromné firmy. Inštitút pritom uvádza, že vychádzal zo štatistík Európskej komisie a jednotlivých členských štátov. Štúdiu predstavia dnes, krátko pred tým, ako sa bude v Európskom parlamente diskutovať o návrhu úpravy legislatívy EÚ týkajúcej sa biopalív. „Už vieme, že politika biopalív EÚ klíme nepomáha a táto štúdia demonštruje, že nepomáha ani našej ekonomike,“ poznamenala Nuša Urbančič z environmentálneho think-tanku Transport & Environment, ktorý si vypracovanie správy objednal. „Ročná podpora 10 miliárd eur pre biopalivá v Európe sa rovná každoročnému bailoutu Cypru,“ upozornila. „Ak budú krajiny trvať na naplnení cieľa 10 %, táto suma by sa mohla zdvojnásobiť.“ Zástupcovia odvetvia biopalív sa zatiaľ k záverom správy nechcú vyjadrovať, keďže s ňou ešte nie sú oboznámení a tiež nemajú žiadne alternatívne odhady výšky verejných dotácií. „Potrebujeme zistiť návratnosť investícií. Nakoľko naši jediní zákazníci sú ropné odvetvia, musíme zaistiť, že existujú stimuly pre alternatívu voči fosílnym palivám a verejná podpora je cestou ako to spraviť,“ uviedla Isabelle Maurizi, projektová manažérka Európskej rady pre biodiesel. Odmietla sa vyjadriť k tomu, aká výška verejnej podpory priemyslu by bola dostatočná a či v určitom bode by vhodné dotácie obmedziť. Medzi najväčších producentov repky olejnej používanej na výrobu biopalív prvej generácie patrí v EÚ Nemecko, Francúzsko, Španielsko a Taliansko, v ktorých tiež sídlia najväčšie európske automobilky aktívne podporujúce využívanie bionafty ako nástroja na znižovanie emisií CO2 z dopravy.
Limit alebo ďalší rast?
V októbri 2012 Európska komisia navrhla, aby sa podiel biopalív vyrábaných z potravinových zložiek ako repka či kukurica do roku 2020 obmedzil na 5 %. To vyvolalo silný odpor firiem vyrábajúcich biopalivá prvej generácie. Slovensko i ďalšie krajiny EÚ tiež postavili proti zavedeniu limitu. Argumentujú hlavne tým, že tento strop im zabráni dosiahnuť stanovený 10-percentný cieľ a poškodí poľnohospodárov, ktorým biopalivá poskytujú nový zdroj príjmov. Ak sa strop pre biopalivá prvej generácie, podľa štúdie IIDS sa náklady z verejných rozpočtov ešte zvýšia. Dotácie na výskum a vývoj, povinnú spotrebu a daňové výnimky sa do roku 2020 vyšplhajú na 28,8 miliárd až 33,1 miliárd eur. Podľa akčných plánov krajín EÚ totiž na základe súčasnej politiky dosiahnu biopalivá v doprave podiel 8,6 %, z toho 70 % bude tvoriť bionafta, 23 % etanol a len 7 % vyspelejšie a udržateľnejšie palivá druhej generácie. Autori správy vyvrátili aj argument priemyslu, že bioapalivá prispievajú k energetickej bezpečnosti Únie. V prípade prvej generácie biopalív sa totiž až 40 % surovín do bionafty do EÚ dováža, v prípade bioetanolu to má byť 20 %. Isabelle Maurizi ale považuje číslo 40 % za prehnané. Vo februári 2012 členské štáty odsúhlasili zavedenie plošného cla vo výške 9,5 % na bioetanol pôvodom z USA po tom, čo vyšetrovanie Európskej komisie ukázalo, že americkí producenti využívajú domáce dotácie na predaj paliva v EÚ za dumpingové ceny.
(euractiv.sk)
