Jahoda - Fragaria spp. Za nenápadnu kráľovnu spomedzi množstva rozmanitých druhov ovocia sú mnohými označované jahody - drobné ovocie a špeciálna poľná plodina vyžadujúca špeciálne pestovanie. I keď sú jahody pestované všade vo svete, väčšina pôvodných druhov sú botanickými druhmi miernej klímy severnej pologule. Hospodársky významné sú hlavne veľkoplodé kultivary, základom väčšiny v súčasnosti pestovaných je medzidruhový hybrid jahoda ananásová Fragria x ananassa Duchsiene, iným pomenovaním tiež jahoda záhradná, či podľa Thuilliera “kráľovská” Fragaria x magna Thuill.
Na rôzne účely sú pestované aj ďalšie iné druhy, kultivary sú preto prehľadnejšie klasifikovateľné až pomologicky. K hlavným výhodám pestovania jahôd patrí rýchly nástup ich rodivosti, už do roka po výsadbe sú plantáže plne rodivé. Ďalšou je široká paleta dostupných odrôd, čo umožňuje výber niekoľkých vhodných odrôd do najrozličnejších podmienok, ako aj prípadná a rýchla obmena menej osvedčených za vhodnejšie. Z pestovateľského hľadiska sa jahody, v porovnaní s inými poľnými plodinami, ako aj rôznymi druhmi ovocia, vyznačujú množstvom špecifických vlastností. Vzhľadom na svoj nízky vzrast sú veľmi náročné na výživu, tiež na dostatok vlahy a majú až prekvapivo vysoký úrodový potenciál. I keď má jahodárstvo u nás bohatú tradíciu, pestovateľské zásady sú tu veľmi osobité a bežnej rozhľadenosti “nešpecialistu” možno trocha aj vzdialené, tie hlavné by sme v predkladanom odbornom príspevku radi zhrnuli.
Pôvod, charakteristika
V záhradách a poľných kultúrach zvyčajne pestované odrody jahôd sú novodobými, mnohými a najčastejšie vegetatívne množenými kultivarmi. Z botanického hľadiska “veľkoplodých” kultúrnych krížencov niektorých pôvodných druhov jahôd, patriacich k rovnomennému a početnému rodu jahôd Fragaria L. Podľa jednej z verzií je základom medzidruhový kríženec troch druhov jahôd starého a nového kontinentu, podľa ďalšej z verzií bol tento kríženec síce veľkoplodý, no náhodný a iba málo rodivý, takže ako jahoda ananásová sa mal osvedčiť až ďalší kríženec, a to iba dvoch zámorských druhov. Sú pestované tiež aj iné druhy a krížence, ktoré nie sú popisované synonymne k veľkoplodým jahodám záhradným. Napr. určitá takmer bezvýbežkatá forma jahody obyčajnej Fragaria vesca L. je základom tzv. mesačných jahôd s menšími plodmi, ktoré sa pri stolovaní osvedčili ako dezertné (poháre, múčniky, výživa najmenších detí) a množia sa výsevom. Znova ide o kríženca dvoch (bezvýbežkatej a stále rodivej) foriem jahody obyčajnej var. semperflorens x var. efflagellis, prípadná veľkoplodosť bola vnesená jahodou ananásovou. Pôvodné botanické druhy jahôd, ktorých je vo svete zhruba päť desiatok, sú pri šľachtení jahôd trvalým zdrojom cenným vlastností pre nové a neustále vylepšované kultivary. Vyšľachtené kultivary jahôd sú ďalej množené ružicami vznikajúcimi na odnožiach. Všeobecne platí, že semenami možno množiť odrody jahôd mesačné, ale aj odrody veľkoplodé stále rodiace. Je však potrebné počítať s tým, že takto množené potomstvo sa bude vo svojich vlastnostiach štiepiť.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
