Podielnícke družstvo v Hrnčiarovciach nad Parnou neďaleko Trnavy je známe v širokom okolí, a to aj vďaka svojmu predsedovi, Ing. Štefanovi Mariothovi, CSc., ktorý je uznávaným odborníkom v slovenskom poľnohospodárstve. Aj vďaka nemu ubehlo v septembri tohto roka už dvadsať rokov, čo sa na podniku udomácnili stroje s logom jeleňa, pričom spokojnosť s nimi pretrváva do dnešných dní.
Po skúsenom predsedovi však pomaly preberá žezlo v otázkach rastlinnej výroby jeho vnuk, Ing. Michal Kopecký, ktorý si k vôni poľnohospodárstva privoňal už ako dieťa. Dnes už absolvent manažmentu rastlinnej výroby zastáva na podniku rolu miestneho agronóma a stará sa o obrábanie prevažne úrodnej černozeme v okolí Trnavy.
„Naše podielnícke družstvo obhospodaruje momentálne 740 hektárov ornej pôdy a je zamerané čisto na rastlinnú výrobu. Pestujeme klasické trhové plodiny, medzi ktoré patrí pšenica ozimná mäkká, kukurica, slnečnica, či repka, no príležitostne do osevného postupu zaraďujeme aj jačmeň. Základom je však ako som už spomínal mäkká pšenica, ktorú pestujeme takmer na polovici našej výmery a ďalších 300 hektárov u nás rozdeľujeme medzi kukuricu a repku.
„Historicky bolo naše zameranie vždy na pestovanie pšenice a kukurice. Teraz máme však nariadené striedať plodiny, a tak sme viac menej prinútený sa tomu podriadiť. Navyše, teraz je už ťažké odhadnúť, v ktorom roku sa oplatí kukuricu pestovať vzhľadom na náklady na jej pozberové spracovanie. Práve z tohto dôvodu máme teraz po nejakom čase opäť v osevnom postupe slnečnicu, ktorá nie je tak problematickou predplodinou pre pšenicu a zároveň skúšame zaraďovať do osevného postupu aj sóju a hrach,“ dopĺňa svojho vnuka predseda družstva Š. Marioth, podľa ktorého je (ako aj podľa mnohých iných praktikov) postupný úpadok živočíšnej výroby na Slovensku obrovským problémom. Pokiaľ mal totiž každý podnik živočíšnu výrobu, 20 – 25 % plochy zvyčajne tvorili krmoviny, ktoré neprinášali do pôdy len potrebné živiny, ale tvorili aj akúsi melioračnú funkciu.
Úrody boli podľa miestneho agronóma tento rok vzhľadom na veľké problémy s hrabošmi na trnavskej tabuli veľmi (vynechať) priemerné, ba až podpriemerné. 2,5 t z repky nie je niečo, z čoho by mali byť miestni poľnohospodári nadšení, avšak stále sú tu aj podniky, ktoré na tom boli tento rok oveľa horšie. 6,5 t z pšenice v priemere hodnotí agronóm rovnako, najmä po minulej teplej zime, kedy sa podľa jeho slov obával pretlaku škodcov a hubových ochorení.
Viac ako 20 rokov verní jednej značke
Miestne družstvo sme si pre našu reportáž vybrali aj kvôli 20. jubileu spolupráce s firmou Agroservis. Takúto dlhotrvajúcu spoluprácu vidieť na našom trhu málokedy obzvlášť, ak
Ešte za minulého režimu patrili Hrnčiarovce nad Parnou do spoločného družstva so susedným Cíferom. Práve tu skúšal Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky Rovinka v minulosti množstvo strojov a ako prví v Československu tu na zber úrody využívali kombajny konkurenčnej značky Claas. „Ako sa však trh viac a viac otváral, a z hľadiska kvality a výkonnosti sa rozdiely medzi jednotlivými strojmi na trhu stierali, dôležitú rolu začalo na trhu zohrávať servisné zázemie. Práve ponuka servisných služieb je pre bežných pestovateľov životne dôležitá. Pre nás nebolo dôležité, či má náš kombajn servis 365 dní v roku. Dôležité bolo, aby mal k dispozícii servis tých 30 dní v roku, ktoré pracuje na poli. A práve túto požiadavku spĺňali stroje značky John Deere vďaka spoločnosti Agroservis,“ spomína dnes predseda družstva.
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
