Hraboš poľný (Microtus arvalis) patrí medzi najvýznamnejších škodcov poľnohospodárskych plodín v podmienkach Slovenska. Jeho populačná dynamika je typická výraznými výkyvmi, pričom práve obdobie prezimovania zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní jarných stavov populácie. Úspešnosť prezimovania ovplyvňuje nielen početnosť jedincov na začiatku vegetačnej sezóny, ale aj potenciál následného premnoženia a rozsah hospodárskych škôd.
Vyhodnotenie prezimovania a populačnej dynamiky
Výsledky monitoringu prezimovania hraboša poľného (Microtus arvalis) v sezóne 2025/2026 prinášajú na prvý pohľad optimistické čísla, ktoré však pri hlbšej analýze odhaľujú pretrvávajúcu hrozbu pre slovenských poľnohospodárov. Hoci by sa mohlo zdať, že zima populáciu oslabila, realita v teréne hovorí o strategickom preskupení škodcu. Z celkového počtu 298 lokalít bol jarný nárast zaznamenaný na 129 podnikoch, pokles na 94 a stabilný stav vykazovalo 75 lokalít.
Vplyv pestovanej plodiny na výskyt hraboša poľného
Získanými údajmi bola potvrdená mimoriadne vysoká schopnosť hraboša poľného prežívať v poľnohospodárskej krajine aj počas zimných mesiacov. Nízkou mierou korelácie v porastoch repky ozimnej (r = 0,09) bolo naznačené, že pri odhade jarného rizika nie je možné vychádzať len z histórie danej parcely. Fakt, že na jeseň bol výskyt v repke minimálny, nie je zárukou jarného bezpečia, ak sa v jej blízkosti nachádzajú plochy s vysokou náchylnosťou k osídleniu, akými sú biopásy. Naopak, stredne silnou koreláciou v biopásoch (r = 0,60) bola potvrdená ich úloha stacionárnych centier, v ktorých je populácia udržiavaná a z ktorých sa následne šíri do okolia. Tento nesúlad medzi stabilitou úkrytov a dynamikou produkčných polí je vnímaný ako kľúčový poznatok pre stratégiu integrovanej ochrany rastlín. Regionálne rozdiely v úspešnosti prezimovania boli ovplyvnené predovšetkým mikroklímou, hrúbkou izolačnej snehovej pokrývky a lokálnym manažmentom krajiny. Biologická ponuka stanovišťa (či išlo o biopás, repku alebo pšenicu) bola pre hraboša dôležitejším určujúcim faktorom než to, v ktorom geografickom kraji sa parcela nachádzala.
Prognózy ďalšieho vývoja
Hoci repka ozimná v aktuálnej fenofáze prestáva byť primárne ohrozenou plodinou, vysoký populačný základ (index 514 %) vytvorený v jarnom období predstavuje potenciálny zdroj pre následnú kolonizáciu susedných parciel. Vzhľadom na biologické zákonitosti populácie hraboša poľného a aktuálny stav monitorovaných porastov je možné v nasledujúcom období predpokladať niekoľko scenárov vývoja. Biopásy a neproduktívne plochy s aktuálnym priemerom viac ako 600 nôr na ha-1 nateraz plnia úlohu stabilných rezervoárov, ktorých vplyv na okolité produkčné lokality bude závisieť od dostupnosti potravy a miery prirodzenej predácie. Pretrvávajúci deficit zrážok a vysoké letné teploty počas júla a augusta môžu výrazne urýchliť reprodukčný cyklus a podporiť ďalšiu vlnu premnoženia. Naopak, prívalové zrážky by mohli pôsobiť ako prirodzený regulačný faktor zvyšujúci mortalitu mláďat. Po dozretí a zbere repky a ozimných obilnín dochádza k dramatickej zmene nutričných hodnôt a strate krytu. Po zbere repky a ozimín môže nastať rozptyl jedincov do okolitých plôch. Významným rizikom však zostávajú aj samotné strniská, kde nespracovaný zberový výdrv predstavuje pre hraboša bohatý zdroj potravy a stimul pre ďalšie letné rozmnožovanie. Miera ohrozenia nebude celoplošne identická. Kým v Nitrianskom a Trnavskom kraji existuje predpoklad pre rovnomernejšie osídlenie plochy, v Košickom kraji sa javia ako rizikovejšie predovšetkým ohniská v bezprostrednej blízkosti biopásov.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
