Doc. Ing. Pavel Ryant, Ph.D., z Mendelovej univerzity v Brne sa vo svojej prednáške venoval pokusom s inhibítormi. Spomenul výsledky z ich dvoch pokusných staníc. Jednou z nich sú Žabčice, ktoré patria do kukuričné výrobnej oblasti s nadmorskou výškou 184 metrov, a Vatín v zemiakovej výrobnej oblasti (560 m n. m.). Obe sa výrazne líšia priemernou teplotou, zrážkami aj pôdou. Výsledky sa odlišovali v závislosti na lokalite, použitom inhibítore, ročníku a termíne aplikácie.
V jednom z pokusov sa napríklad porovnávala aplikácia 194 kg dusíka na hektár do repky vo forme regeneračného hnojenia v troch variantoch: močovina, močovina s inhibítorom nitrifikácie (Min) a močovina s inhibítorom ureázy (Mur). Pokusy z rokov 2010-2015 ukázali v Žabčiciach mierne priaznivejšie úrody vo variantoch s inhibítorom. V priemere bola úroda pri hnojení močovinou 3,2 t/ha, variant Mur poskytol 3,3 t/ha a Min 3,4 t/ha. Odlišné to bolo v rokoch 2013-2015 pri porovnaní dvoch lokalít. V Žabčiciach bola úroda po močovine 2,9 t/ha, Mur poskytol 3,0 t/ha a Min 3,1 t/ha. Oproti tomu vo Vatíne hnojenie s močovinou poskytlo úrodu 3,8 t/ha, Mur 4,2 t/ha a Min 3,9 t/ha.
Pri Ensine ukázali pokusy s repkou pri jesennom hnojení, zvýšenie úrody po aplikácii v štvrtom liste aj na konci októbra o 3,5 percenta, resp. 6,7 percenta. Pri jarnej aplikácii bola v priemere troch rokov a dvoch lokalít vyššia úroda vo všetkých variantoch so sírou bez ohľadu na Ensin. Z pohľadu lokality sa potom v Žabčiciach pri Ensine úrodový efekt neprejavil, zatiaľ čo vo Vatíne (zemiaková výrobná oblasť) bol úrodový efekt pozitívny pri regeneračnom aj produkčnom hnojení. Podobné výsledky mal aj Raps Power, kým v Žabčiciach bol bez úrodového efektu, repka vo Vatíne vykázala zvýšenie úrody v priemere o 3,7 percenta, uviedol doc. Ryant. Venoval sa aj obdobným pokusom s ozimnou pšenicou.
Mierne zvýšenie úrody
Pokusom s inhibítormi nitrifikácie pri hnojení repky sa venoval tiež prof. Ing. Ladislav Ducsay, Dr., (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre). Jednoročné výsledky pokusu z roku 2016/2017 v Mojmírovciach (kukuričná výrobná oblasť) ukázali, že najvyššia priemerná úroda bola dosiahnutá vo variante hnojenom Ensinom a to 3,74 t/ha, čo bolo o 0,24 t/ha viac ako vo variante s DASA. Hnojili 160 kg/ha N a 80 kg/ha S v rastovej fáze BBCH 20. Prof. Ducsay ale upozornil, že medzi týmito variantmi nebol zistený štatisticky preukázateľný rozdiel.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
