„Ekonomika kŕmenia vysokoúžitkových dojníc je vzhľadom na dramatický rast cien krmív mimoriadne dôležitá a chovatelia sa ňou musia vážne zaoberať. Krmivá tvoria až 50 percent z nákladov investovaných do chovu dojníc. Je to priveľa. Preto pravidelné hodnotenie výrobných a ekonomických ukazovateľov je kľúčovým pre efektívne riadenie poľnohospodárskeho podniku s chovom hovädzieho dobytka.“
Uviedol MVDr. Václav Osička zo spoločnosti MilkProgres-poradenství s.r.o., na odbornej on-line konferencii spoločnosti Limagrain.
Skonštatoval, že z hľadiska strát energie je krava veľmi neefektívna, napr. vo výkaloch stratí 25 až 42 percent energie. Na týchto stratách energie sa zásadne podieľa stráviteľnosť krmiva. Podľa V. Osičku by preto prioritou každého podniku mali byť kvalitné objemové krmivá. Straty energie v podobe tepla (16 až 29 percent) sú taktiež podmienené stráviteľnosťou krmiva, vlákniny a koncentráciou kŕmnej dávky. Z hľadiska hodnotenia efektivity v pomere k záchovnej potrebe (cca 7 kg sušiny= 15 kg mlieka za deň) bola najvyššia efektivita zistená pri štvornásobnom príjme záchovnej potreby, t. j. 45 kg mlieka za deň. Avšak pri ďalšom zvyšovaní príjmu živín je už produkcia mlieka menej efektívna z dôvodu zrýchlenia trávenia.
Ako zvýšiť celoživotnú efektivitu využitia energie a dusíka?
Súčasná efektivita využitia energie sa pohybuje na 21 percentách.
„Pokiaľ zvýšime produkciu mlieka o 10 percent, zvýši sa efektivita pomerne výrazne. Pokiaľ zvýšime dlhovekosť o jednu laktáciu - využijeme náklady na energie, ktoré sme potrebovali na odchov, zvýši sa tak efektivita využitia energie o 0,6 percenta. Pokiaľ znížime vek pri prvom otelení o dva mesiace (na 22 mesiacov) - zvýšime efektivitu využitia energie o ďalších 0,2 percenta,“ uviedol V. Osička, „skrátením medziobdobia o jeden mesiac sme celkom na dvoch percentách zvýšenia efektivity využitia energie, ktoré v kombinácii uvedených faktorov môže nastať.“
Podľa V. Osičku tak chovateľ reálne môže splniť cieľ 13 000 kg mlieka za laktáciu. V prípade dlhovekosti kráv dnes u nás priemerne trvá tri laktácie, pričom je možné dosiahnuť štyri laktácie, napr. v Holandsku si za cieľ stanovili päť laktácií. V. Osička potenciál vidí aj v prípade zníženia veku pri prvom otelení. Rezervy sú aj na strane zbytočných strát krmiva, často zapríčinené ľudským faktorom. „Pokiaľ znížime stratu krmiva o desať percent dosiahneme o dve percentá vyššiu efektivitu využitia energie. V prípade zníženia proteínov v kŕmnej dávke o dve percentá, zvýši sa efektivita využitia energie o 1,3 percenta,“ dodal ďalej V. Osička, podľa ktorého ide o realizovateľné ciele, samozrejme za cenu investícií a spoločného úsilia zootechnika a agronóma.
IOFC – nástroj hodnotenia ekonomiky výroby mlieka
Jedným z dôležitých nástrojov na hodnotenie príjmu finančných prostriedkov nad náklady na krmivá je IOFC. Odráža nielen aktuálnu mliečnu úžitkovosť stáda, ale aj nákupnú cenu mlieka a krmív. Príjem po odpočte kŕmnych nákladov predstavuje koncept hrubej marže. Jeho použitie umožní určiť zlomový bod IOFC, na základe ktorého sa vyhodnotí aktuálny stav pre zaistenie optimálnych finančných tokov.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
