Na odbornom seminári v Mojmírovciach, organizovaným Zväzom pestovateľov a spracovateľov kukurice, bola okrem problematiky pestovania kukurice a vývoju jej cien na trhu, aj téma zameraná na energie a dekarbonizáciu výroby v EÚ a na Slovensku v kontexte zmien klímy a politiky v EÚ a vo svete s výhľadom do budúcnosti.
Energiám a dekarbonizácii výroby, ako aj vplyvom klimatickej zmeny sa vo svojej prednáške venoval Ing. Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií - INESS:
„Výroba elektriny zo zemného plynu je kľúčová pre cenu energií v Európe. Cena plynu v roku 2025 na burzách indikuje mierny rast. Avšak dnes je výrazne nižšia ako v roku 2022.“
Nižšia spotreba plynu
Za poklesom ceny plynu je podľa R. Ďuranu o 15 percent nižšia spotreba plynu v súvislosti s obmedzením výroby v priemysle. Z hľadiska pokrytia potrieb plynom - 30 percent pochádza z Nórska, takmer 20 percent z USA (LNG), taktiež zo severnej Afriky. Cez ruský plynovod dostávame 9 percent a je otázkou, čo bude v budúcom roku, keďže končí zmluva medzi Ukrajinou a Ruskom. Ukrajina sa vyjadrila, že nemá záujem ďalej prepravovať ruský plyn. Má ale pochopenie, ak sa jednotlivé štáty EÚ priamo dohodnú s Ruskom. Za výrazným poklesom cien plynu je aj nadpriemerne teplá zima. Slovensko má k 9. aprílu 2024 na 75 percent naplnené zásobníky plynom. Znamená to, že do ďalšieho roka nemusíme mať obavy, žeby cenu plynu spôsobovali jeho nedostatok v zásobníkoch.
Faktom je, že zemný plyn bude naďalej potrebný, lebo ho nie je možné celkom nahradiť. Podľa R. Ďuranu budeme musieť maximalizovať produkciu biometánu. Na Slovensku máme zatiaľ iba jednu biometánovú stanicu napojenú do distribučnej sústavy. Ak sa cena zemného plynu udrží vysoko, znamená to aj vyššiu rentabilitu projektov na výrobu biometánu. USA sú sebestačné v plyne, aktuálne je tam cena plynu 3 - 4-krát nižšia ako v Európe. Je to dôvod prečo napríklad chemické firmy zvažujú, alebo už presúvajú svoju výrobu do USA.
„USA na rozdiel od Európy ekonomicky rastú, majú lepšie stimuly na podnikanie a hlavne majú lacnejšie energie. Tento rozdiel nemáme v Európe ako eliminovať kvôli rôznym zákazom. Európske uhlíkové povolenky sú dnes v pásme okolo 80 eur a sú najvyššie na svete. Aj preto sú energie v Európe o dosť drahšie ako vo zvyšku sveta,“ dodal R. Ďurana.
Klimatické ciele
Na základe prijatých záväzkov by mali do roku 2030 klesnúť emisie v Slovenskej republike na 33 miliónov ton oxidu uhličitého. Pre splnenie cieľa potrebujeme znížiť emisie o 4 milióny ton oxidu uhličitého. Podľa R. Ďuranu je otázne, či sa nám to podarí zrealizovať, ak sa neuskutoční dekarbonizácia železiarní v Košiciach.
V prípade poľnohospodárstva emisie oxidu uhličitého výrazne klesli, keďže od roku 1990 sme postupne na Slovensku výrazne obmedzili chov hovädzieho dobytka. Pre porovnanie dohromady poľnohospodárstvo generuje 2,5 milióna ton emisií ročne, čo je o niečo viac ako spoločnosť Slovnaft (2 milióny ton emisií ročne). Podľa cieľov, ktoré by poľnohospodárstvo malo splniť, by do roku 2030 mali emisie klesnúť o 10 percent. V porovnaní s rokom 2005 sú aktuálne o 4 percentá nižšie. „Niekde je potrebné nájsť 6 percent, čo je už pri súčasnom stave živočíšnej výroby náročné,“ uviedol R. Ďurana, ktorý poukázal na fakt, že vôbec takýto cieľ pre chov hospodárskych zvierat na Slovensku existuje, keďže ich stavy sú značne zdecimované.
Obnoviteľné zdroje energie
EÚ požaduje podiel obnoviteľných zdrojov energie (ďalej OZE) na úrovni 40 percent na konečnej spotrebe energie. Slovensko dosiahlo v minulom roku 17,5 percent, pričom sme si do roku 2030 nastavili cieľ dosiahnuť 24 percentný podiel OZE. Finálna spotreba však zahŕňa nielen elektrinu, ale aj zemný plyn, či palivá v doprave.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
