Štrasburg 24. októbra (TASR) - Európsky parlament (EP) schválil smernicu o monitorovaní pôdy, ktorá má za cieľ do roku 2050 ozdraviť európske pôdy a zabezpečiť súdržnejší a harmonizovanejší rámec EÚ pre monitorovanie pôdy. Informuje o tom spravodajca TASR.
EP pripomenul, že smernica vychádza z návrhu Európskej komisie (EK) z roku 2023. Na jej konečnej podobe sa europoslanci v apríli 2025 dohodli s ministrami členských štátov.
Podľa smernice budú musieť členské štáty monitorovať a hodnotiť zdravie pôdy na svojom území pomocou spoločných deskriptorov pôdy charakterizujúcich fyzikálne, chemické a biologické aspekty zdravia pôdy a podľa metodiky EÚ pre miesta odberu vzoriek.
Komisia bude členské štáty podporovať posilnením svojho súčasného programu EÚ na odber vzoriek pôdy - LUCAS Soils. Ponúkne im tiež finančnú a technickú podporu prispôsobenú na mieru.
Europarlament pripomenul, že dohodnutá smernica neukladá vlastníkom, správcom pôdy ani lesníkom žiadne nové povinnosti. Zaväzuje však krajiny EÚ, aby im pomohli zlepšiť zdravie a odolnosť pôdy.
Podporné opatrenia vlád môžu zahŕňať nezávislé poradenstvo, školiace aktivity a budovanie kapacít, ako aj podporu výskumu a inovácií a opatrení na zvyšovanie povedomia o výhodách odolnosti pôdy. Členské štáty budú pravidelne posudzovať finančné náklady poľnohospodárov a lesníkov na zlepšenie zdravia a odolnosti pôdy.
Smernica od členských štátov vyžaduje, aby do desiatich rokov od nadobudnutia jej účinnosti vypracovali verejný zoznam potenciálne kontaminovaných lokalít a zaoberali sa všetkými rizikami pre ľudské zdravie a životné prostredie.
Do 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice bude vypracovaný orientačný zoznam sledovaných látok, ktoré by mohli predstavovať významné riziko pre zdravie pôdy, ľudské zdravie alebo životné prostredie.
Smernica vstúpi do platnosti 20 dní po jej zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Od tohto dátumu budú mať krajiny EÚ tri roky na to, aby s ňou zosúladili svoju vnútroštátnu legislatívu.
Podľa údajov a odhadov EP 60 až 70 % európskych pôd je nezdravých v dôsledku urbanizácie, nízkej miery recyklácie pôdy, intenzívneho poľnohospodárstva a zmeny klímy. Degradované pôdy sú hlavnými faktormi klimatickej a biodiverzitnej krízy, ich strata stojí EÚ najmenej 50 miliárd eur ročne.
