24.10.2020 | 06:10
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Europarlament zahlasoval za pružnejšiu a udržateľnejšiu agrárnu politiku EÚ

Budúca spoločná poľnohospodárska politika EÚ by mala byť pružnejšia, udržateľnejšia a odolnejšia voči krízam, aby farmári aj naďalej mohli zabezpečovať potravinovú bezpečnosť v celej EÚ. Vyplýva to zo stanovísk, ktoré v piatok poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2022.

Vyjednávací tím EP tak získal mandát na rokovania o reforme s ministrami agrorezortov z členských krajín EÚ.
Poslanci schválili politický posun, ktorý by mal lepšie prispôsobiť agrárnu politiku EÚ potrebám jednotlivých členských štátov, ale trvajú na zachovaní rovnakých podmienok v celej Únii. Národné vlády by mali vypracovať strategické plány, ktoré schváli Európska komisia, s uvedením toho, ako zamýšľajú realizovať ciele EÚ v praxi. Komisia by kontrolovala aj ich výkon, nielen ich súlad s pravidlami EÚ.
Parlament posilnil podmienenosť pre farmárov, ktorí žiadajú o priamu podporu, tí musia dodržať postupy v oblasti klímy a životného prostredia. Poslanci chcú venovať najmenej 35 % rozpočtu určeného na rozvoj vidieka všetkým typom opatrení v oblasti životného prostredia a klímy, a najmenej 30 % z rozpočtu na priame platby by malo ísť na ekologické schémy.
Poslanci trvajú na zriadení poľnohospodárskych poradenských služieb v každom členskom štáte a pridelení najmenej 30 % financovania z rozpočtu EÚ na pomoc poľnohospodárom v ich boji proti zmenám klímy, udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov a na ochranu biodiverzity. Členské štáty by mali povzbudiť poľnohospodárov, aby vyčlenili 10 % svojej pôdy na úpravy prospešné pre biodiverzitu, ako sú živé ploty, neovocné stromy a rybníky.
Zákonodarcovia zahlasovali za postupné znižovanie ročných priamych platieb poľnohospodárom nad 60.000 eur a ich obmedzenie do výšky 100.000 eur. Farmári by si však mohli odpočítať 50 % z platov súvisiacich s poľnohospodárstvom z celkovej sumy pred znížením zastropovania. A aspoň 6 % vnútroštátnych priamych platieb by sa malo použiť na podporu malých a stredných agropodnikov.
Okrem toho štáty EÚ by mohli použiť najmenej 4 % zo svojich rozpočtov na priame platby na podporu mladých poľnohospodárov. Ďalšiu podporu možno poskytnúť z financovania na rozvoja vidieka, kde prioritou budú investície do mladých poľnohospodárov.
EP zdôraznil, že agrodotácie EÚ by mali byť vyhradené iba pre tých, ktorí sa aspoň minimálne venujú poľnohospodárskej činnosti. Tí, čo prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, športové a rekreačné ihriská, by mali byť z dotačných schém vylúčení.
Europoslanci zároveň zamietli všetky návrhy na vyhradenie názvov týkajúcich sa mäsa pre výrobky obsahujúce mäso. Na rastlinných produktoch a na názvoch, ktoré sa v súčasnosti používajú pri predaji, sa nič nemení.
Parlament presadzoval aj ďalšie opatrenia, ktoré majú farmárom pomôcť vyrovnať sa s rizikami a možnými budúcimi krízami. Chce, aby bol trh transparentnejší, intervenčné stratégie pre všetky poľnohospodárske výrobky a aby postupy, ktoré rešpektujú vyššie normy v oblasti životného prostredia, zdravia zvierat alebo dobrých životných podmienok zvierat, boli vyňaté z pravidiel hospodárskej súťaže. Chcú tiež zmeny v krízovej rezerve s cieľom pomôcť poľnohospodárom pri nestabilite cien alebo trhu a z ad hoc finačného nástroja vytvoriť trvalý nástroj s vhodným rozpočtom.
Poslanci v neposlednom rade odobrili zvýšenie sankcií pre tých, ktorí opakovane nedodržiavajú požiadavky EÚ v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat, a vyzvali na vytvorenie európskeho ad hoc mechanizmu na vybavovanie sťažností. To by vyhovovalo najmä poľnohospodárom z vidieka, s ktorými sa zaobchádza nespravodlivo alebo nevýhodne, pokiaľ ide o dotácie EÚ, v prípade, ak ich sťažnosti nevyrieši ich národná vláda.

(tasr)

Pridaj komentár

Pridaj komentár

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2024 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down