Europoslanci majú za sebou hlasovací maratón o novej Spoločnej agrárnej politike. Teraz musia ísť do rokovaní s členskými štátmi.
Z niekoľkohodinového hlasovania o stovkách pozmeňovacích návrhov v štyroch legislatívnych aktoch vzišla z Európskeho parlamentu nová podoba Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
„Pozmeňovacie návrhy tvorili viac ako 30 hlasovacích hárkov“, hovorí slovenská europoslankyňa Monika Smolková. Hlasovanie bolo podľa nej náročné a zdĺhavé.
Výsledok tohto hlasovania bude predmetom rokovaní s Radou ministrov, teda s členskými štátmi, a s Komisiou. Plné zavedenie nových pravidiel pred rokom 2015 je však nepravdepodobné.
Eurokomisár zodpovedný za poľnohospodárstvo Dacian Ciolos si myslí, že dohoda o novej podobe SPP by mohla byť na svete do konca írskeho predsedníctva v júni. Sám je však s niektorými výsledkami hlasovania europoslancov nespokojný. Medzi nimi je šesťročné predĺženie podpory produkcie cukru. Pôvodne malo skončiť v roku 2016.
„Nemyslíme si, že sektor potrebuje na prípravu viac času,“ povedal D. Ciolos na tlačovej konferencii. „Podľa nás je konkurencieschopný“.
Počas hlasovacieho maratónu europoslanci tesne (375:277) schválili napríklad predĺženie niektorých kvót. Jasne podporili prvý pilier, čiže priame platby (427:224), a ešte jednoznačnejšie druhý pilier SPP (556:95), ktorý je spolufinancovaný z národných zdrojov.
Je to vôbec prvýkrát, keď má Európsky parlament priamu možnosť zasahovať do podoby spoločnej agrárnej politiky. Zmenu priniesli posilnené právomoci EP v Lisabonskej zmluve.
Taliansky europoslanec a predseda výboru pre poľnohospodárstvo Paolo De Castro nazval výsledok hlasovania „správnou rovnováhou medzi potravinovou bezpečnosťou a lepšou ochranou životného prostredia, ktorá prinesie občanom EÚ viac úžitku“. „Pre poľnohospodárov musí byť menej byrokratická a férovejšia minimálne preto, aby im pomohla čeliť kríze“, povedal novinárom.
„Po novom by roľník v ktoromkoľvek štáte nemal dostávať menej ako 65% z priemernej platby v EÚ, pričom do roku 2019 by sa dotácie pre všetkých poľnohospodárov mali dostať aspoň na úroveň 75% z priemeru EÚ,“ hovorí Monika Smolková.
Miroslav Mikolášik vyvsteľuje, že pre Slovensko by to v prípade schválenia znamenalo 4-percentny nárast dotácii - zo súčasných 205,5 eur/ha na 218 eur/ha. „Zaujímavosťou je napríklad Nemecko, ktoré o časť priamych platieb príde, alebo Portugalsko, ktoré sme ako nová členská krajina dokonca preskočili“, hovorí europoslanec.
Smolková dodáva, že „priame platby by mali dostavať iba aktívni farmári, vylúčení budú vlastníci pôdy, ktorí na pôde aktívne nepracujú, ako napríklad letiská, športové kluby a podobne. Parlament tiež hlasoval za zverejňovanie príjemcov poľnohospodárskych dotácií a odbúravanie byrokratickej záťaže roľníkov.“
Jednoduchšiu administratívu víta aj europoslanec Alajos Mészáros: „Spôsob vyčerpania európskych peňazí na účel rozvoja vidieka sa zmení pozitívne a poskytne viac možností a foriem pre roľníkov na čerpanie dotácií.“
Na margo zelených opatrení A. Mészáros pripomína, že politika EÚ je už aj dnes najzelenšia vo svete veľmi a dbá o životné prostredie. „Niektoré návrhy Komisie v tejto oblasti podľa mňa ohrozujú a zdražia poľnohospodársku výrobu“, obáva sa.
Plénum schválilo naviazanie až 30% priamych platieb na ochranu životného prostredia. Výbor bol v svojom stanovisku proti. Europoslanci ale nezašli až tak ďaleko ako to predpokladal pôvodný návrh Komisie - povinné striedanie plodín a povinné vyčlenenie časti obrábanej pôdy na krajinotvorbu.
„Európsky parlament zmietol niektoré najhoršie zásahy do reformy SPP, ktoré urobil výbor pre poľnohospodárstvo. Je to však len čiastočné sanovanie škôd,“ hovorí Trees Robijnsová z organizácie BirdLife Europe.
„Text, ktorý vzišiel z EP, nám stále necháva nefunkčnú SPP, ktorá nerieši krízu na vidieku a neoprávňuje na 40-percentný podiel z rozpočtu EÚ“, hovorí Robijnsová
Potravinový priemysel a výrobcovia nápojov zase prehrali zápas za koniec podpory trhu s cukrom a mliekarenskými produktmi. (euractiv)
