06.10.2016 | 09:10
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Európski farmári: Poľnohospodárstvo potrebuje nové investície do zelenej ekonomiky

Zelený rast a dynamický agropotravinársky trh, to boli hlavné témy kongresu Európskych farmárov COPA-COGECA, ktorý sa konal v Aténach. Rezonovali na ňom okrem témy zelenej ekonomiky aj nové rozvojové impulzy pre európskych poľnohospodárov.

„Nie je žiadnym tajomstvom, že poľnohospodárstvo sa nachádza v zložitom období,“ uviedla vo svojom vystúpení ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná, ktorá zároveň predsedá Rade pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo EÚ. „Našou úlohou však nie je len prekonávať aktuálne krízy, ale aj hľadať systémové riešenia do budúcnosti.“ Podľa ministerky nekonečné debaty o ekologickej produkcii neprispievajú k napredovaniu tohto sektora, ktorý disponuje obrovským potenciálom. „Dopyt po ekologických produktoch je veľký, žiaľ, často je saturovaný dovozom produktov z tretích krajín.“
V minulosti bola veľká časť investícií alokovaná do fosílnych palív. Málo investícií, ale aj vedeckej a občianskej angažovanosti smerovalo do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti, udržateľného poľnohospodárstva, ochrany prirodzených ekosystémov, biodiverzity, pôdy a vody. To vyústilo do degradácie prírodného kapitálu a nezvratného vyčerpania niektorých prírodných zdrojov, k znečisťovaniu zložiek životného prostredia, prehlbovaniu negatívnych dôsledkov klimatických zmien a zníženiu biodiverzity.
Konvenčné poľnohospodárstvo rozvinutých krajín dosahuje vysokú produkciu vďaka aplikácii agrochemikálií, ako sú priemyselné hnojivá a pesticídy, využívaniu mechanizácie fungujúcej na báze fosílnych palív a neúmernej spotrebe vody, čoho dôsledkom je veľká ekologická stopa. Zelené poľnohospodárstvo by malo podporovať investície do vedy, výskumu a technológií v prieniku ekonomiky a životného prostredia zameraných na zúrodňovanie pôdy, efektívnejšie využívanie vody, diverzitu plodín, ochranu rastlín a zvierat a vhodné technológie pri spracovaní potravín.
Okrem nových výziev delegáti kongresu Európskych farmárov diskutovali aj o aktuálnych problémoch v tomto sektore. „Najväčšou prekážkou európskych farmárov je byrokracia, s ktorou sa borí až 70 % z nich,“ uviedol prezident Európskych farmárov (COPA) Martin Merrild. Zdôraznil tiež nové výzvy a hľadanie systémových riešení najmä v boji proti globálnym zmenám klímy. „Európske poľnohospodárstvo potrebuje nové a inteligentné technológie“. Prezident Mladých európskych farmárov Alan Jagoe vyhlásil, že poľnohospodársky sektor potrebuje nové impulzy, aby pritiahol do tohto sektora mladých ľudí. S podobným problémom sa potýka aj Slovensko. Alan Jagoe zdôraznil, že naším spoločným úsilím má byť, aby zákazník vedel odkiaľ potraviny pochádzajú, a že boli vyrobené vo férových podmienkach. Zástupca hostiteľskej krajiny, grécky minister poľnohospodárstva Evangelos Apostolou upozornil, že kríza v Grécku sa dotkla výrazne aj agrosektora, ktorý bol v krajine tradične silný. Kým v roku 2014 tvoril 7 % HDP, v súčasnosti to je už len 2,9 %. Grécko eviduje podobné problémy ako Slovensko, krajina vyváža najmä suroviny, pričom potraviny s vyššou pridanou hodnotou dováža.
Zelený rast je súčasťou stratégie Európa 2020 zameranej aj na inovácie, zamestnanosť, vzdelávanie, sociálnu inklúziu, klimatické zmeny a energetiku. Hlavné iniciatívy sú v tomto smere orientované na efektívne využívanie prírodných zdrojov a zelený rast.

(tasr)

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down