Na Slovensku, v oblastiach s priaznivými klimatickými podmienkami, sa pri pestovaní sóje dosahuje dlhodobá priemerná úroda semien 2,2 tony z hektára. Dlhodobý priemer SR je 1,62 tony z hektára. Pri závlahách je potenciál vyšší, v priemere ide o 2,5 až 3,2 tony z hektára, a podľa ďalších podmienok samozrejme aj viac, keďže úrodový potenciál súčasných odrôd sóje je podstatne vyšší a dosahuje 6 až 8 ton z hektára. Priemerná svetová úroda sóje sa pohybuje okolo 2,27 tony na hektár, čo je v našich podmienkach tiež dosiahnuteľné (v priemere) za predpokladu dodržania rozhodujúcich faktorov tvorby úrod.
Úrodotvorné prvky
Z doposiaľ zmienených ide o výber kvalitného biologického materiálu, resp. vhodnosť pre dané pôdne a klimatické podmienky, vhodné zaradenie v osevnom postupe, dostatočnú hladinu prístupných živín, vyhovujúcu pôdnu reakciu, predsejbovú inokuláciu osiva a vyhovujúcu štruktúru pôdy. Z ďalších ide o zabezpečenie dostatku vlahy v priebehu celej vegetácie, komplexné zvládnutie ochrany voči burinám, chorobám a škodcom a nakoniec zvládnutie technológie zberu.
Napriek tomu, že optimálna hustota porastu patrí k základným predpokladom vysokých úrod sóje, mechanizmus podmieňujúci reakciu rastlín na zmeny hustoty nie je celkom objasnený. Podstatné je, že pri nízkych hustotách sa neprejavuje konkurencia medzi jednotlivými rastlinami a úroda stúpa so vzostupom počtu rastlín na ploche. Pri hustejších porastoch dochádza medzi jednotlivými rastlinami ku konkurencii a rýchlosť vzostupu úrody s hustotou rastlín klesá. Rôzna reakcia na zahustenie sóje závisí aj od biologických znakov odrôd.
Vplyv podmienok prostredia
Tvorba úrody semena sóje, podobne ako aj iných strukovín, je v porovnaní s ďalšími zrnovinami zložitejšia. Dôvodom je postupná a dlhá diferenciácia generatívnych orgánov (kvetných pukov až semien) pri ich vysokej závislosti od vonkajších podmienok, ako aj malá možnosť regulácie počtu rastlín na jednotke plochy. Počet strukov na rastline je veľmi premenlivým úrodo-tvorným prvkom. Potenciál sóje vytvárať kvetné puky, kvety a struky je vysoký, no značne závisí od priebehu vonkajších podmienok, preto je počet strukov na rastline veľmi nestály. Aborcia kvetov a strukov, resp. ich zhadzovanie, sa môže pohybovať od 40 do 80 percent. Kvitnutie trvá pomerne dlho, pri väčšine odrôd tri až štyri týždne a zhruba rovnako trvá aj tvorba strukov. Počet strukov na rastline a ich redukcia sa na kolísaní úrody semena podieľa v podstatne vo vyššej miere ako počet semien v struku. Pri tomto úrodo-tvornom prvku je potrebné sa zmieniť o schopnosti sóje kompenzovať výšku úrody v riedkych porastoch.
V porastoch, kde došlo k úbytku počtu rastlín, dochádza k intenzívnejšiemu vetveniu rastlín, čoho výsledkom je vyšší počet strukov na rastline. Počet semien v struku je menej premenlivý úrodo-tvorný prvok. Maximálny počet a veľkosť semien v struku sú geneticky fixné, skutočný počet a veľkosť semien sú v značnej miere podmienené vonkajšími podmienkami počas rastovej fázy tvorby semien. Struk sóje môže obsahovať jedno až päť semien, pri väčšine odrôd sú to dve – tri semená. V počte semien v strukoch na hlavnej stonke a bočných vetvách nie sú podstatné rozdiely. Počet semien v strukoch klesá podľa polohy struku na rastline a od spodných poschodí (najviac semien) smerom k vrcholu rastliny (najmenej semien). S ukončením rastovej fázy tvorby strukov dochádza k prenosu asimilátov a ich ukladaniu do semien. Sója sa vyznačuje dokonalou schopnosťou „re-utilizovať“ asimiláty prechodne uložené v listoch, v stonke aj v chlopniach struku a preniesť ich do semien.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
