Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) varuje, že kombinácia rapídneho rastu svetovej populácie, klimatických zmien a degradácie pôdy a vodných zdrojov vedie k ohrozeniu potravinovej bezpečnosti. Nachovanie rastúceho počtu obyvateľov na planéte sa tak stáva čoraz väčšou výzvou.
Organizácia FAO v uplynulých dňoch predstavila unikátnu správu, zameranú na hodnotenie celosvetového pôdneho fondu, podľa ktorej je až štvrtina pôdy veľmi degradovaná. Organizácia upozorňuje, že trend postupného znehodnocovania pôdy sa musí zastaviť a zvrátiť, inak nebude možné zvýšiť produkciu potravín natoľko, aby pokryla nároky rastúcej populácie. Podľa prepočtov budú musieť poľnohospodári do roku 2050 zvýšiť výrobu až o sedemdesiat percent, keďže medzičasom narastie počet obyvateľov Zeme až na deväť miliárd. V praxi to znamená, že bude treba vyprodukovať o miliardu ton viac obilia, ryže a iných obilnín, a o dvesto miliónov ton viac hovädzieho a iného mäsa. Už teraz trpí zhruba miliarda ľudí podvýživou, pričom vyše polovica z nich je z Ázie a ďalšia tretina zo subsaharskej Afriky.
Zvýšenie celkového objemu poľnohospodárskej výroby bude možné len prostredníctvom zvýšenia produktivity, keďže veľká väčšina dostupnej poľnohospodárskej pôdy je už v súčasnosti obrábaná. V uplynulých päťdesiatich rokoch síce k významnému rastu produktivity už došlo, no v mnohých oblastiach to bolo len za cenu pôdnej erózie a znečistenia vody. Organizácia FAO preto vo svojej správe uvádza, že riešením je takzvaná „udržateľná intenzifikácia“ agrárnej produkcie na aktuálne obhospodarovanej pôde.
Plocha, na ktorej sa pestuje obilie, stúpla medzi rokmi 1961 až 2009 len o dvanásť percent, no objem produkcie narástol až o stopäťdesiat percent. Tempo rastu produktivity sa však znižuje, čo možno pripísať degradácii pôdy. Podľa správy FAO je až štvrtina pôdy na Zemi veľmi degradovaná, a to najmä kvôli pôdnej erózii, degradácii vodných zdrojov a strate biodiverzity. Ďalších osem percent pôdy je stredne degradovaných, tridsaťšesť percent pôdy zostáva stabilných alebo postihnutých len slabou degradáciou, nuž a stav desiatich percent pôdy sa zlepšuje. Až štyridsať percent degradovanej pôdy sa nachádza v oblastiach, kde vládne výrazná chudoba.
„Tí najchudobnejší obyvatelia majú spravidla najhorší prístup k pôde a k vode, a sú uzamknutí v pasci chudoby na malých farmách s pôdou zlej kvality a s veľkým rizikom degradácie a klimatickej neistoty,“ uvádza sa v správe FAO.
Príkladom ohrozených oblastí môže byť západná Európa, kde veľmi intenzívna poľnohospodárska činnosť viedla k znečisteniu vody a pôdy a k následnej strate biodiverzity. V Himalájach, Andách, na Etiópskej náhornej plošine a v južnej Afrike došlo k pôdnej erózii sprevádzanej zvýšenou intenzitou záplav.
Popri degradácii pôdy je ďalším problémom, ohrozujúcim potravinovú bezpečnosť, zhoršujúca sa dostupnosť kvalitnej vody, keďže tá morská je čoraz slanšia, a podzemná voda je čím ďalej tým viac znečistená zvyškami poľnohospodárskych hnojív, herbicídov, pesticídov a iných toxínov. Negatívom je i zvyšujúca sa súťaž o pôdu a vodu, o ktorú sa súperí nielen medzi jednotlivými sektormi (najmä medzi agrárnym sektorom, priemyslom a stavebníctvom), ale ku konfliktom dochádza i v rámci samotného agrárneho sektoru, keďže pôdu a vodu potrebujú nielen pestovatelia obilia, ale i chovatelia dobytka a producenti biopalív.
Ako zhrnul Jacques Diouf, generálny riaditeľ organizácie FAO, zvýšený dopyt po pôde spolu s klimatickými zmenami a s nevhodnými farmárskymi praktikami spôsobujú, že súčasné produkčné systémy riskujú neschopnosť pokryť potravinové nároky populácie v roku 2050. „Následky v podobe hladu a chudoby sú neakceptovateľné. Musíme okamžite podniknúť nápravné kroky. Nemôžeme ďalej pokračovať v doterajších praktikách,“ vyhlásil Jacques Diouf. „Ľudstvo už ďalej nemôže s pôdou a vodou, s týmito životne dôležitými zdrojmi, zaobchádzať tak, ako keby boli nekonečné,“ dodal.
MARÍNA URBÁNKOVÁ
