Kukuričiar koreňový Diabrotica virgifera ssp. virgifera LeConte, 1868, jeden z najvýznamnejších severoamerických škodcov kukurice bol náhodne introdukovaný na Balkánsky región a prvýkrát bol pozorovaný blízko Belehradu v Srbsku v roku 1992. Na území Slovenskej republiky bol prvý výskyt tohto škodcu zaznamenaný v lete, roku 2002.
Od tohto momentu sme boli každoročne svedkami rozširovanie sa tohto škodcu do všetkých významných pestovateľských oblastí kukurice. V súčasnosti sa nenájde snáď žiadny pestovateľ, ktorý by sa s kukuričiarom nestretol pri prehliadke porastov alebo o ňom nepočul od svojich susedov a kolegov. Niekoľko rokov od jeho prvého výskytu sa kukuričiar spolu s vijačkou kukuričnou, zaradili medzi hlavných škodcv kukurice na Slovensku.
Kukuričiar koreňový patrí do radu Coleoptera, čeľade Chrystomelidae, podčeľade Galerucinae a rodu Diabrotica. Do tejto čeľade patrí aj niekoľko ďalších hospodársky významných škodcov poľnohospodárskych plodín, napríklad pásavka zemiaková či skočky. Samička (4,2 - 6,8 mm) je o niečo väčšia ako samček (4,0 - 6,4 mm). Telo je žltozelenej farby, pričom krovky samčekov sú takmer celé čierne a samičiek sú s tromi tmavými pruhmi, ktoré môžu splývať. Tykadlá samčekov dosahujú dĺžku tela, no samičiek sú kratšie.
Kukuričiar koreňový prezimuje v štádiu vajíčka (0,4 x 0,6 mm) v pôde v hĺbke asi 5 - 15 cm. Vertikálne a horizontálne rozmiestnenie vajíčok je ovplyvnené spracovaním pôdy pred a po kladení, pričom veľký vplyv na vertikálnu distribúciu má pôdna vlhkosť. Liahnutie vajíčok začína od začiatku až polovice mája do začiatku júna nasledujúceho roka v závislosti od teploty. Pre vývoj vajíčok je potrebná teplota 11 °C - 12,8 °C. Po vyliahnutí majú larvy kukuričiara limitovaný čas na prechod pôdou a na lokalizovanie vhodných hostiteľských koreňov. Larvy sú priťahované oxidom uhličitým a pohybujú sa cez pôdne priestory vyplnené vzduchom. Pohyblivosť lariev je ovplyvnená objemovou hmotnosťou pôdy, pôdnym druhom a jej vlhkosťou. Zaujímavou skutočnosťou je, že do 24 hodín musia čerstvo vyliahnuté larvy nájsť zdroj potravy, inak uhynú. Primárnou hostiteľskou rastlinou je kukurica siata (Zea mays), ale vývin lariev kukuričiara bol pozorovaný aj na alternatívnych hostiteľoch z čeľade Poaceae. Vývoj lariev kukuričiara prebieha cez tri instary a trvá približne 30 dní. Larvy sa živia požieraním koreňového systému kukurice a kuklia sa v prevažne pri povrchu pôdy. Štádium kukly trvá 5-10 dní a je najkratším obdobím vo vývine kukuričiara. Prvé imága v kukuričných porastoch je možné pozorovať v tretej dekáde júna až v prvej dekáde júla v závislosti od teploty, lokality a roka. Medzi hostiteľské rastliny imág patria druhy z čeľade Graminaceae a Cucurbitaceae. Imága požierajú hlavne šťavnaté reproduktívne časti kukurice (blizny, peľ), po zaschnutí týchto častí sa imága živia kukuričnými listami, ktoré skeletujú. Dospelci sú dobrý letci, najaktívnejší sú v priebehu 2-3 hodín po východe a pred západom slnka. Samička je schopná v priemere naklásť až 1 000 vajíčok. Kukuričiar koreňový má jednu generáciu za rok a samičky kladú vajíčka takmer výlučne v kukuričných poliach.
Škodlivosť lariev
Vyliahnuté larvy sa živia najskôr koreňovými vlásočnicami a vonkajšími pletivami koreňov. Larvy vyšších instarov obžierajú korene, vyžierajú ich vnútro a pri silnom výskyte môžu korene zlikvidovať až po bazálny uzol stonky. Takto poškodené rastliny kukurice sú náchylnejšie k poliehaniu. Po poľahnutí rastlín kukurice môže vplyvom zrážok dôjsť k čiastočnej regenerácii koreňového systému, v dôsledku čoho sa rastliny vzpriamia. Takto vzpriamené s charakteristicky ohnutými stonkami pripomínajú "husie krky." V dôsledku požierania dochádza k redukcii množstva vody a živín dodávaných do vyvíjajúcich sa rastlín, mení sa výživný obsah zrna, znižuje sa úroda, vegetatívna produkcia biomasy, výška rastlín a rastliny zaostávajú v raste. Na hodnotenie poškodenia koreňov larvami kukuričiara sa používa IOWA stupnica poškodenia koreňov. Predpokladá sa, že priemerné poškodenie koreňov o viac ako 2,5 - 3 stupne (na 1-6 stupnici Iowa) môže spôsobiť ekonomické straty.
Škodlivosť dospelcov
Imága kukuričiara sa živia bliznami, peľom a v menšej miere aj listami kukurice. Hlavná škodlivosť imág sa prejavuje požieraním blizien kukurice. Imága ich obžierajú priečne alebo postupne tak, ako vyrastajú z kvitnúceho klasu. Dôsledkom takéhoto požeru vzniká čiastočné nedozretie (tzv. hluchosť) klasov.
Možnosti ochrany
Ochrana proti kukuričiarovi a teda ochrana úrody kukurice by mala byť predovšetkým zameraná na ochranu koreňovej sústavy kukurice. Len dobre chránené korene pred požieraním môžu plnohodnotne zásobovať rastlinu kukurice vodou a živinami. Rozhodujúci význam pre dosiahnutie dobrej úrody kukurice má mohutný a nepoškodený koreňový systém rastlín. Vzhľadom na prakticky stálu prítomnosť škodcu v kukuričných poliach a jeho bionómiu (samička nakladie až 1 000 vajíčok) ako aj s ohľadom na klimatické zmeny v posledných rokoch, je potrebné kukuričné porasty ošetriť proti kukuričiarovi a tak sa vyhnúť výrazným stratám na kvantite aj kvalite úrody. Hlavná škodlivosť lariev nastáva na odrastenej kukurici, kde účinok insekticídnych moridiel je už veľmi slabý alebo žiadny. Spoliehať sa pri ochrane kukurice proti larvám kukuričiara len na insekticídne moridlo sa nemusí vyplatiť. Toto platí najmä po zákaze používania insekticídnych moridiel s účinnými látkami tiametoxam, imidacloprid a clothianidin, ktoré boli praxou odskúšané a osvedčené, nevynímajúc ich úplnú bezpečnosť pre vzchádzajúcu kukuricu a nulový negatívny vplyv na kvalitatívne parametre osiva kukurice, najmä klíčivosť.
Jednou zo stratégií ako ochrániť koreňový systém kukurice pred poškodením larvami kukuričiara (najmä pri pestovaní kukurice v monokultúre) je aplikácia pôdnych insekticídov pri výseve kukurice. Samozrejme, že ich aplikácia v čase výsevu chráni kukuricu nielen proti larvám kukuričiara v neskorších rastových fázach, ale okamžite aj proti pôdnym škodcom, ktorí napádajú kukuricu ihneď po výseve v čase klíčenia a vzchádzania, najmä proti drôtovcom.
V oblastiach s výskytom kukuričiara aj drôtovcov alebo pri pestovaní kukurice v monokultúre odporúčame aplikáciu prípravku Force 1,5 G súčasne so sejbou. Je to granulovaný insekticíd určený pre pôdnu aplikáciu. Produkt obsahuje účinnú látku - syntetický pyrethroid tefluthrin. Tefluthrin je účinná látka s najlepším prechodom z pevnej do plynnej fázy pôdy, t.j. vytvára v koreňovej oblasti plynnú ochrannú zónu. Hmyz usmrcuje ako dýchací, dotykový a požerový jed. Registrovaná dávka je 75 - 100 g prípravku na 100 m riadku (t.j. 12,4 kg/ha pri rozstupe riadkov 75 cm, 13,3 kg/ha pri rozstupe 70 cm). Prípravok nesmie byť aplikovaný, ak je medziriadková vzdialenosť menšia ako 70 cm.
Prípravok Force 1,5 G bol registrovaný ako prvý prípravok proti kukuričiarovi, ktorý efektívne a spoľahlivo chráni kukuricu v najrizikovejšom a z pohľadu ochrany ťažko postihnuteľnom období požeru larvami kukuričiara na koreňovom systéme. O vynikajúcej účinnosti pôdneho granulátu Force 1,5 G sa počas niekoľkých sezón presvedčili aj slovenskí a maďarskí pestovatelia, kde sa s prípravkom Force 1,5 G v bežnom roku ošetruje až 40% plôch kukurice. Force 1,5 G má okrem toho silné reziduálne a repelentné pôsobenie proti širokému spektru pôdnych škodcov z radu chrobákov Coleoptera, dvojkrídlových Diptera a motýľov Lepidoptera.
Alternatívnou stratégiou je použitie postreku proti dospelcom. Tu je však potrebné poznamenať, že takýto zásah nám už nevráti straty na úrode, ktorú spôsobili larvy kukuričiara požerom na koreňoch kukurice. Cieľom takéhoto zásahu je redukovať kladenia vajíčok (a rozšírenie dospelcov do susedných porastov kukurice) tak, že populácia lariev v nasledujúcom roku nespôsobí ekonomické straty.
Zo skúseností z Maďarska sa odporúča ošetrovať proti dospelým jedincom kukuričiara prípravkom Karate so Zeon technológiou 5 CS alebo našou novinkou Ampligo v čase najvyššieho náletu dospelcov. K orientácii napomáha prepracovaný systém signalizácie náletu kukuričiara koreňového.
Ing. Vojtěch Kocurek, Ph.D.
Syngenta Slovakia s.r.o.
