Suchá jar v tomto roku obmedzila výskyt chorôb na obilninách, zatiaľ nebolo treba ošetrovať. Ochrániť klas a zástavové listy je však dôležité. Obava zo šírenia hrdzí a fuzarióz je dôvodom na použitie fungicídov. Obilniny prechádzajú do fázy klasenia. Posledný termín ošetrenia obilnín T3 je konkrétne zameraný na ochranu klasov a trvá celé kvitnutie obilnín.
Signalizačná správa
Hrdze na obilninách
Hrdza plevová (Puccinia striiformis) je jednobytná hrdza. Mycélium prezimuje na výmrve alebo na oziminách, šíri sa v ohniskách, už aj na jeseň. Napáda najmä pšenicu, jačmeň, ovos a raž a druhy z čeľade Poaceae. Prvé prejavy sú na špičkách listov v podobe kôpok urédií, neskôr splývajú do prúžkov na oboch stranách listov. Prechádza na celé rastliny, steblá, pošvy aj zrná. Prah škodlivosti je určený nasledovne: výskyt urédií na 5 a viac percentách odnoží vo fáze steblovania a 15 percent odnoží vo fáze klasenia.
Hrdza pšeničná (Puccinia recondita) je dvojbytná hrdza, potrebuje medzihostiteľov, na ktorých prezimuje a na jar infikuje porasty pšenice. V lete sa šíri letnými spórami a v polovici júla tvorí znovu zimné výtrusy. Malé oranžové kôpky uredospór sa objavujú v období steblovania na listoch a steblách. Postupne sa zväčšuje ich počet a veľkosť až môžu pokryť celé listy z oboch strán. Listy odumierajú a rastlina usychá. Najnebezpečnejšie je napadnutie stebla, pri ktorom je obmedzená výživa klasu. Napáda aj klasy. Šíri sa, ak je veľmi teplo. Životnosť uredospór je 2 – 12 mesiacov, prenášané sú na veľké vzdialenosti, aj cez oceány. Sú tak prispôsobivé, že často nepotrebujú na prezimovanie ani medzihostiteľa a napadnú oziminy už na jeseň z výmrvu. Hrdza pšeničná napáda len pšenicu a pýr. Rovnako dvojbytná je aj hrdza trávová (Puccinia graminis). Tiež tvorí podlhovasté kôpky urédií roztrúsené čiarkovito v radoch na oboch stranách listov, listových pošvách a na steble, pri silnom infekčnom tlaku aj na klasoch. Hostiteľskými rastlinami hrdze trávovej sú jačmeň, pšenica, raž, ovos a trávy.
Hrdza jačmenná (Puccinia hordei) prezimuje na výmrve, alebo na listoch ozimného jačmeňa. Má schopnosť šíriť sa aj v zimnom období a vytvárať kôpky uredospór. Malé oranžové kôpky uredospór sa objavujú v období steblovania na listoch a steblách. Postupne sa zväčšuje ich počet a veľkosť, môžu pokryť až celé listy. Listy odumierajú a rastlina usychá. Tam, kde sa pestuje iba jarný jačmeň, neprezimuje. Napáda jarný aj ozimný jačmeň. Hrdza jačmenná je nenáročná na teplotu, stačí jej 5°C. Optimum je 15 – 20°C a 100-percentná vlhkosť vzduchu.
Hrdza ovsená (Puccinia coronata syn. Puccinia coronifera) napáda ovos siaty. Hlavný zdroj infekcie sú aecídiospóry, ktoré sa tvoria na jar na medzihostiteľských rastlinách rešetliaka. Hrdza ovsená je dvojbytná hrdza. Vyhovujúce pre jej rozvoj a šírenie sú vlhké oblasti, slabo kyslé pôdy. Klíčenie spór je v rozmedzí 0 – 30°C. Výskyt je zriedkavejší, ale škodlivosť môže byť veľmi silná. Rozšírenie podporuje silné zastúpenie ovsa v osevnom postupe. Príznaky sú podobné ako pri hrdzi trávovej, rozlíšenie možno len pod mikroskopom. Malé oranžové kôpky uredospór sa objavujú v období steblovania na listoch a steblách. Postupne sa zväčšuje ich počet a veľkosť až môžu pokryť celé listy. Listy odumierajú a rastlina usychá.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
