„Rok 2022 bol z pohľadu histórie meraní meteorologických prvkov extrémne suchý. V niektorých lokalitách sa vyskytli virózy hlavne žltá zakrpatenosť jačmeňa, veľmi často týmto ochorením trpia tvrdé pšenice. Zaujímavým bolo poškodenie porastov obilnín neskorými mrazmi na jar (vybielené špičky klasov), hlavne v terénnych nerovnostiach, pričom mohlo dôjsť k zámene za poškodenie patogénom, napr. fuzáriami. V roku 2022 sa z pohľadu výskytu hubových chorôb mohlo zdať, že sa pre sucho nebudú vyskytovať, nebolo tomu však celkom tak. V prípade múčnatky – táto v ostatných rokoch na mäkkej pšenici prestáva byť problematickou. Ďalším významným patogénom je septorióza pšenice, avšak v súčasnosti jej rozvoju priebeh počasia nevyhovuje.“
Uviedol prof. Ing. Kamil Hudec, PhD., zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Nitra, počas odbornej konferencie spoločnosti Bayer, ktorá sa uskutočnila 17. januára 2023 v Nitre.
Stále neznáma helmintosporióza pšenice
„Helmintosporióza pšenice v praxi ešte nie je stále dostatočne známa. Darí sa jej v teplom vlhšom počasí v druhej polovici vegetácie,“ uviedol K. Hudec k čoraz viac sa vyskytujúcej chorobe v posledných rokoch. Pôvodcom helmintosporiózy pšenice je huba Pyrenophora tritici-repentis (konídiové štádium – Drechslera tritici-repentis, syn. Helminthosporium tritici-repentis). Prvým symptómom helmintosporiózy sú malé, oválne „diamantové“ škvrny v tvare kosoštvorca, ktoré sa objavujú sporadicky na čepeli starších listov v spodnej časti porastu. Škvrny sa postupne zväčšujú a menia farbu na hnedú, veľmi často sú lemované žltým okrajom. V strede škvrny niekedy ostáva tmavá bodka, čím škvrna pripomína oko. Takáto morfológia škvŕn býva najčastejšia na strane listovej čepele vystavenej slnku.
Symptómy sa môžu na listoch celkovo prejavovať vo forme nekrózy a chlorózy, často kombinovane. Nekrózy pletiva sa prejavujú ako škvrny, ktoré sa najskôr objavujú ako žltohnedé až hnedé bodky, ktoré sa rozširujú na škvrnu v tvare šošovky so žltým okrajom. Chloróza sa prejavuje ako rýchlo sa rozširujúca žltá zóna pletiva, obklopujúca škvrnu na listovej čepeli. Lézie môžu časom postupne splývať a vytvárať pomerne veľké škvrny dosahujúce niekoľko centimetrov, spôsobujúce predčasné odumieranie listov. Keď sú napadnuté listy dostatočne ovlhčené, stred škvrny tmavne a vytvárajú sa v ňom konídiofory a konídie Drechslera tritici-repentis. Podobné symptómy tvorí aj septorióza, ktorá sa však odlišuje tvorbou pykníd – čiernych bodiek na povrchu škvŕn. V praxi sa DTR veľmi často zamieňa aj za fyziologickú škvrnitosť, vyskytujúcu sa najmä na tvrdých pšeniciach. Tá sa od helmintosporózy pšenice odlišuje tmavou obrubou škvŕn a absenciou chlorotického haló a tmavej bodky uprostred škvrny. V sporných prípadoch je namieste mikroskopická diagnostika, ktorá potvrdí alebo vylúči prítomnosť patogéna. Tá však niekedy nebýva jednoduchá, nakoľko DTR sporuluje iba pri vhodných podmienkach.
Čo sa týka samotnej aplikácie fungicídov, sa podľa K. Hudeca opäť potvrdilo, že T2 termín je v ochrane pšenice kľúčový a neoplatí sa ho vynechať takmer v žiadnom, ani v suchom roku.
Choroby jačmeňa
Ako uviedol K. Hudec - v jačmeni je múčnatka chorobou číslo jedna. Napadnutie závisí aj od pestovanej odrody - jej odolnosti, resp. tolerantnosti k napadnutiu uvedeným patogénom. Čo sa týka hnedej škvrnitosti - napadnutia porastov v uplynulej sezóne neboli významné, lokálne sa vyskytovali v strednej intenzite.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
