Na zemiakoch škodia dva druhy háďatiek: Globodera rostochiensis a Globodera pallida. Sú to cystotvorné háďatká, ktoré parazitujú na koreňoch zemiakov, papriky, rajčiakov, baklažánu a iných druhov z čeľade ľuľkovitých. Ako hostitelia, slúžia aj buriny z rodu Solanum.
Príznaky napadnutia
Pri slabom napadnutí nie sú na nadzemnej časti rastliny vidieť žiadne príznaky. V ohniskách silného výskytu (asi 50 cýst v 100 gramoch pôdy) je krátko po vzídení zabrzdený rast, rastliny sú zakrpatené, tvoria málo slabých stoniek, listy sú malé, predčasne žltnú, často odumierajú. Žltnutie postupuje odspodu nahor. V bazálnej časti stoniek sa tvorí nadmerný počet korienkov. Rastliny vôbec nekvitnú, trsy hynú, nevytvárajú žiadne hľuzy, alebo len veľmi málo. O tom, že poškodenie je spôsobené háďatkom zemiakovým, je možné rozhodnúť iba podľa cýst zistených na koreňoch. Asi sedem týždňov po výsadbe, najčastejšie v druhej polovici júna, sú vidieť na koreňoch najskôr biele, neskôr žlté a hnedé cysty. Za prah škodlivosti sa považuje 15 - 20 vajíčok alebo lariev v jednom grame pôdy. Pri väčšom počte nastávajú straty na úrode zemiakov. V ohniskách sa porast nezapojí, nasleduje zaburinenie. Na silne zamorených pozemkoch sa znižujú výnosy skorých a stredne skorých odrôd o 50 až 80 percent, neskorých odrôd o 30 percent. Silne napadnuté pozemky nedávajú prakticky žiadnu úrodu. Ďalšie straty nastávajú v dôsledku karantény a obmedzených možností obchodu. Obidva druhy háďatka zemiakového tvoria niekoľko patotypov s rozdielnou schopnosťou vývoja na hostiteľských rastlinách. Globodera pallida je agresívnejšia ako Globodera rostochiensis a je schopná napádať i odrody odolné voči Globodera rostochiensis.
Životný cyklus
V pôde prežíva v podobe hnedej lesklej cysty o priemere 0,2 až 1,0 milimeter, na povrchu so sklerotizovanou blanou, ktorá silne odoláva chemickým, klimatickým a pôdnym vplyvom. Obsah v cystách zostáva živý 8 - 10 rokov. V miernom pásme môžu prežívať v pôde až 20 rokov. Cysty sú odumreté samičky. Cysta obsahuje 200 - 600 vajíčok a lariev. Z cysty sa postupne liahnu larvy po častiach aj niekoľko rokov. Vnikajú do korienkov hostiteľských rastlín a satím poškodzujú korene. Samičky sa po oplodnení samčekmi vyvinú v cysty. Cysty sa môžu vyvíjať i na hľuzách a stolonoch. Po dozretí, hnedé cysty odpadávajú do pôdy. Najviac lariev sa liahne z cysty pri teplote 18 - 25˚C. Pri teplote pod 12˚C je ich aktivita veľmi malá. Pre ich vývoj je ideálna jar bohatá na zrážky. Nasledujúce sucho zvyšuje ich škodlivosť. Do roka sa vyvinie jedna generácia, za priaznivých podmienok sa môžu vyvinúť aj dve. Aktívne šírenie je zanedbateľné. Významný spôsob šírenia je tzv. pasívny, pri ktorom dochádza k šíreniu cýst prichytených spolu so zeminou na zemiakoch, škôlkarských výpestkoch, hľuzách či cibuliach rastlín a pod., najmä ak sú tieto ďalej vysádzané alebo ich odpad nie je riadne asanovaný. Prenos môže nastať aj strojmi, náradím a obuvou.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
