Pri herbicídnej ochrane sóje si je dôležité uvedomiť, že na rozdiel od hrachu, sója nemá vytvorenú voskovú vrstvu, preto na použitie herbicídov reaguje veľmi citlivo. Vosková vrstva je jedným z komplexu ochranných faktorov zamedzujúcich škodlivému fytotoxickému pôsobeniu herbicídov. Aj z tohto dôvodu, sója sa herbicídne neošetruje ak je rosa, po daždi sa dodržiava odstup 2-3 dni, a neošetruje sa ani ak je porast mokrý, alebo mechanicky či inak poškodený (poranenia sú priamou vstupnou bránou do rastliny pre herbicídy). V sóji sa herbicídy nepoužívajú ani pri teplotách pod 12 °C a nad 27°C, takisto kvôli nenavodeniu fytotoxicity na rastlinách sóje.
(Dokončenie z predchádzajúceho čísla.)
Výber herbicídov
V skorých rastových fázach sóje je aplikovateľný zmesný prípravok na báze imazamoxu + pendimethalinu(vynikajúci voči mrlíku), účinný proti širokému spektru jedno- i dvojklíčnolistových burín, ako aj samostatný imazamox (voči mrlíku slabší). Imazamox je použiteľný tiež postemergentne, s podobným účinkom ako postemergentný bentazone, avšak imazamox neúčinkuje na výmrv „clearfield“ slnečnice. Bentazone spoľahlivo účinkuje voči problematickým dvojklíčnolistovým druhom burín ako voškovník, slnečnica, láskavce, horčiaky, mrlíky a porovnateľnú účinnosť k týmto menovaným druhom má i voči durmanu a ambrózii. Účinnosť imazamoxu (isté obmedzenia pre následne pestované plodiny) je v porovnaní s bentazone rozšírený voči ježatke, kde dosahuje dobrý účinok a určitý vedľajší účinok dosahuje i voči mohárom. Účinnosť imazamoxu voči mrlíkom a horčiakom je slabšia v porovnaní s účinnosťou bentazone. Zhruba rovnakým spektrom a porovnateľnou účinnosťou ako bentazone sa vyznačuje sulfonylmočovina thifensulfuron-methyl, použiteľná v rôznych formuláciách. Účinok tejto sulfonylmočoviny voči voškovníku je dobrá, no slabšia ako účinok bentazone.
Účinnosť postemergentných herbicídov klesá čím sú buriny prerastenejšie, teda čím sú vo svojom vývine vzdialené všeobecne najcitlivejšej rastovej fáze, t. j. dvom až štyrom pravým listom. K použitiu špecifických graminicídov v sóji je vhodné uviesť, že pri súčasnom trende ich nebývalej fortifikácie o rôzne pomocné látky, je potrebné tieto látky zohľadniť hlavne pri „tank-mixoch“ so širokospektrálnymi postemergentami, kedy sú vhodnejšie práve samostatné oddelené aplikácie ako TM. Pomocné látky obsiahnuté v graminicídoch môžu zvýšiť fytotoxicitu buď zmesného prípravku, prípadne sa fytotoxickým efektom môžu prejaviť uvoľnené herbicídy z nedostatočne prečistených filtrov, usadené pri predchádzajúcom použití postrekovača v inej plodine.
Graminicídne prípravky
V širokolistových plodinách kam patrí aj sója, trávovité buriny sú likvidovateľné pestrou škálou graminicídnych prípravkov, a to buď na báze niektorých aryloxyfenoxypropionátov (propaquizafop, fluazifop-P-butyl, quizalofop-P-ethyl, diclofop-methyl, clodinafop, propargyl, fenoxaprop-P-ethyl, cyhalofop-butyl, haloxyfop-R-methyl),alebona báze niektorých cyklohexándionov (cycloxydim, alloxydim, butroxidym, tepraloxydim, sethoxidym, tralkoxydim, clethodim, profoxidym)s jednoduchou postemergentnou aplikáciou podľa ich registrovanej použiteľnosti. Použitie týchto herbicídov (spôsobujú dekoloráciu/odfarbenie listov a dezintegráciu rastového vrcholu tráv) v nie ideálnych podmienkach (bezorbový systém, sucho, chlad, atď.) môže vyžadovať dve aplikácie. Všeobecne platí, že graminicídy pôsobia efektívnejšie na nestresované, rýchlo rastúce trávy. Účinnosť týchto herbicídov zvyšuje použitie rastlinných olejov a neiónových surfaktantov (zvyčajne sú v prípravkoch už zabudované), ako aj určitý podiel dusíka v postrekovej kvapaline. Zmienené graminicídy sú absorbované listami, ich pôdna aktivita je pri použití v bežnej post-emergentnej dávke len okrajová až neprítomná. Pre zvýšenie účinnosti listových graminicídov sa odporúča menšie kvapkové spektrum, zvýšenie objemu vody a správny výber typu zmáčadla (iba ak ho prípravok neobsahuje, resp. nie je obsiahnutý ani v zmesnom prípravku). Pri miešaní prípravkov je potrebné vyhnúť sa antagonizmu so širokospektrálnymi prípravkami na hormonálnej báze. Graminicídy inhibíciou syntézy tukov spôsobujú zastavenie rastu, a keďže rastová fáza je intenzívnejšia v noci, účinnosť týchto prípravkov sa zvýši, ak sa aplikujú až k večeru, čo je bežná prax v niektorých okolitých krajinách. Zvýšiť účinnosť postemergentných graminicídov je žiaduce práve v prípadoch, kedy buriny vplyvom stresu rýchlo starnú a strácajú citlivosť voči týmto prípravkom.
Ing. ŠTEFAN TÓTH, PhD., Ústav Agroekológie, Michalovce
