V pestovateľskej technológií repky olejky sa neustále objavujú inovatívne prvky. Zlepšuje sa genetický základ odrôd, na trh prichádzajú sa nové stroje a spôsoby zakladania porastov a značný pokrok je aj v oblasti hnojív, biostimulátorov a pesticídov. Založenie dobrého porastu repky je naďalej základným predpokladom dobrej a kvalitnej úrody. Úspešnosť pestovania kapusty repkovej pravej predurčuje najmä genetický základ odrody, aktuálne podmienky prostredia (počasie, stav pôdy) a samozrejme uplatňovaná technológia pestovania. Výber vhodnej odrody (zmesi odrôd) predstavuje asi tretinový podiel na tvorbe úrody. Vplyv podmienok prostredia, hlavne v extrémnych ročníkoch sa podieľa na tvorbe úrody približne jednou tretinou.
Rozhodujúci podiel má ale použitá technológia pestovania. Veľmi záleží ako pri pestovaní repky olejky uplatníme svoje vedomosti a skúsenosti s jej pestovaním v daných agroekologických podmienkach. Aké opatrenia budeme realizovať na vyváženie a zmiernenie množstva vonkajších vplyvov, a do akej miery sa nám podarí správnymi odbornými rozhodnutiami eliminovať ich nepriaznivé dôsledky. V ostatných rokoch sa stále častejšie prejavuje pri sejbe vplyv sucha, ktoré spôsobuje nevzídenie rastlín, alebo medzerovitosť porastov. Sucho stresuje rastliny nie iba pri vzchádzaní, ale aj v priebehu celej vegetácie. Uškodiť môže aj nadbytok zrážok, najmä pri plytkom obrábaní pôdy. Rozvoj koreňov je potom obmedzený a to na úkor listov. Problémy spôsobuje aj dlhá teplá jeseň, na čo nadväzuje riešenie celého radu jesenných škodcov.
Pozitívny vplyv
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe je repka olejka kvalitná predplodina. V súčasnosti uplatňovanej osevnej štruktúre je výbornou predplodinou pre obilniny. Repka olejka sa vysieva ako prvá ozimná plodina už v polovici augusta a už po vzídení kryje polia cez celú zimu. Disponuje mohutným koreňovým systémom. Až 85 percent koreňovej hmoty repky sa nachádza v orničnej vrstve. Dostatočné prekorenenie pôdy spôsobuje, že repkou sú dobre viazané živiny a je znížená možnosť ich strát vyplavovaním. Pôdu obohacuje o veľké množstvo rastlinných zvyškov, čím zlepšuje pôdnu štruktúru. Táto skutočnosť sa následne prejaví pri dobre zapojenom poraste následných plodín. Pozemky po repke majú lepšiu akumulačnú kapacitu pre dažďovú vodu, čím sa obmedzuje vodná erózia pôdy. Repka vegetuje na poli takmer jedenásť mesiacov v roku, teda najdlhšie z jednoročných plodín. Pôda je dlhú časť roka pokrytá vegetáciou, čím sa výrazne obmedzuje aj rast burín a celková erózia.
Aby sme mohli na tom istom poli znovu zasiať repku, mali by uplynúť od jej predchádzajúceho pestovanej minimálne štyri roky. Uvedené sa odporúča dodržať aj v prípade odrôd a hybridov novej generácie. Predovšetkým v súčasnosti je to problematické, keďže osevná plocha repky, hlavne v prípade menších pestovateľov narástla. Ak neberiete ohľad na dodržiavanie týchto pravidiel, máte zvýšené náklady na chemickú ochranu porastov.
S dôrazom na prípravu pôdy
Najdôležitejšou požiadavkou pri predsejbovej kultivácii pôdy je rovnomerne hlboké, drobnohrudkovité osivové lôžko.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
