Zloženie pôd sa vyznačuje veľkou rôznorodosťou a premen1ivosťou. Je podmienené nielen zvetrávaním hornín a minerálov na danom stanovišti, ale aj spôsobom využívania a obsahom organickej hmoty. Pevná fáza pôdy sa formuje dlhodobým pôsobením celého radu pôdotvorných činiteľov. Minerálny podiel pôdy charakterizuje mineralogické, chemické a zrnitostné zloženie pôd a tvorí 95 – 99 percent pevnej fázy pôdy. Tvoria ho častice definovanej kryštalickej štruktúry, ale aj amorfné, teda bez štruktúry. Kryštalický podiel je zložený z primárnych a sekundárnych minerálov.
Hlavným zdrojom živín v pôde sú nielen horninotvorné minerály, ale aj organické látky, ktoré sa dostávajú do pôdy po odumretí rastlín a živočíchov. V pôde sa činnosťou pôdnych mikroorganizmov organické látky rozkladajú a uvoľňujú sa nich jednotlivé živiny. Tento proces nazývaným mineralizácia. Poľnohospodárske plodiny pre rast, vývin a produkciu potrebuje najmä desať základných prvkov, ktoré nazývame aj biogénne. Sú to kyslík, vodík, uhlík, dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík, síra a železo. Ak vo výžive rastlín niektorý z týchto prvkov chýba, plodina vegetuje len dovtedy, pokiaľ jej stačia vlastné zásobné látky. Rastlinné živiny sú výhradne anorganickej povahy.
Makroelementy vo výžive rastlín
Jeden z najdôležitejších prvkov vo výžive rastlín je dusík Rastliny ho prijímajú vo forme amoniaku alebo nitrátov. Bôbovité rastliny dokážu využívať dusík v čistej forme z ovzdušia prostredníctvom hrčkotvorných baktérií. Rastliny majú veľkú spotrebu dusíka, preto ich treba pravidelne zásobovať dusíkom samozrejme v dávkach úmerným k ostatným dodávaným živinám. V pôdnom profile je dusík veľmi pohyblivý a môže sa vyplavovať do podzemných a povrchových vôd. Platí základná zásada, že dusíkom vždy hnojíme plodinu a nie pôdu. Musí byť teda zabezpečený jeho okamžitý odber koreňovým systémom plodiny. Navyše celkovú dávku dusíka delíme na niekoľko menších, aby túto živinu mohli plodiny postupne v jednotlivých etapách svojho vývinu čo najviac využiť.
Fosfor je dôležitý najmä pre tvorbu plodov, preto ho tiež rastliny najviac potrebujú v období nasadzovania plodov. Pôsobí opačne ako dusík, lebo skracuje vegetačné obdobie. Množstvo dusíka a fosforu musí byť vyvážené, pretože pri nedostatku fosforu sa začne prejavovať dusík, ako by ho bol nadbytok. Nedostatok fosforu sa prejavuje slabším rastom výhonov stromov listy bývajú menšie a majú červenkastú žilnatinu. Na rozdiel od iných živín rastlina ukladá vápnik vo svojom organizme trvalo. Zvlášť náročné na vápnik sú v kôstkoviny, pre ktoré je základným stavebným materiálom pre tvorbu kôstok. Pri nedostatku vápnika korene rastú pomaly, vytvárajú málo bočných korienkov a koreňového vlásia. Nedostatkom vápnika trpia rastliny na kyslých často zamokrených a málo prevzdušnených pôdach. Na vonkajšom vzhľade sa nedostatok aj prebytok vápnika prejavuje rovnako chlorózou - blednutím pletív rastlín. Horčík potrebujú rastliny najmä na tvorbu chlorofylu, pretože tvorí podstatnú zložku listovej zelene. Pri nedostatku horčíka rastliny blednú alebo dokonca žltnú. Väčšinou im stačí prirodzená zásoba v pôde.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
