Tohtoročné prvé štyri mesiace v priebehu počasia opäť prekvapili. Mierny nedostatok zrážok, výrazne nadpriemerne vysoká teplota vo februári a veľký počet dní s mrazom aj na juhu v marci a apríli z pohľadu poľnohospodárskej prvovýroby ohrozili nielen porasty ozimín, ale najmä novozaložené porasty jarín.
Obdobie za január až apríl 2020 bolo na juhu územia zväčša o 1,5 až 2 °C teplejšie ako normál a zrážok bolo zväčša o 15 až 35 milimetrov menej ako normál. Január tohto roka bol na našom území teplotne normálny, ale február bol ako celok veľmi až mimoriadne teplý. Marec skončil zväčša o 1 až 2 °C nad úrovňou dlhodobého priemeru a apríl bol ako celok teplotne normálny.
Z uvedených dôvodov skončili prvé štyri mesiace roka 2020 ako celok takmer všade o 1,5 až 2°C teplejšie ako je hodnota normálu. Napríklad v Hurbanove dosiahla priemerná teplota uvedeného obdobia +6,2°C čo je o 1,8°C viac ako by podľa normálu malo byť. Podobný rozdiel voči normálu bol aj na juhu stredného a východného Slovenska.
Počas hodnoteného obdobia boli dva mesiace pomerne suché - január a apríl. Pritom apríl bol na väčšine územia až mimoriadne suchý a napríklad v Bratislave spadol za apríl iba jeden milimeter zrážok. Zrážkovo bohatšie boli dva mesiace – február a marec.
Obdobie január až apríl bolo v celkovom úhrne zrážok na juhu Slovenska zväčša o 15 až 35 milimetrov chudobnejšie ako je dlhodobý normál. To nie je až také zlé, ale problémom pri zrážkach bolo to, že vyššie denné úhrny sme na takmer celom juhu naposledy pozorovali v prvej marcovej dekáde. Odvtedy tu až do konca apríla až na malé výnimky poriadne nepršalo.
O niečo lepšia situácia ohľadne zrážok bola na konci apríla na niektorých miestach na juhu východného Slovenska, kde v záverečných dňoch apríla spadlo lokálne 10 až 20 milimetrov.
Veľké sucho pretrváva na väčšine južného Slovenska (ku dátumu 10. máj 2020)
Najhoršia situácia ohľadom sucha bola na začiatku mája 2020 jednoznačne na juhozápade územia Slovenska. Dňa 3. mája bola pôda v profile 0 až 100 centimetrov na juhozápade nasýtená na veľkej ploche už iba na 50 až 70 percent a na Záhorí a v oblasti Bratislavy dokonca miestami iba na úrovni 20 až 30 percent. V rámci juhu územia bola k uvedenému dátumu v profile jedného metra výrazne lepšia situácia vo Východoslovenskej nížine – tu bolo nasýtenie väčšinou na úrovni 60 až 90 percent.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
