Kraj, v ktorom sa nachádza obec Drietoma, svojou malebnosťou očarí každého návštevníka. Leží na strednom Považí, v údolí rieky Drietomica, ktorou viedla stará historická cesta z Považia na Moravu. Katastrálnou výmerou patrí Drietoma medzi najväčšie obce okresu. Na severozápade susedí s Moravou, na severovýchode s chotármi obcí Horná Súča a Záblatie, na juhu s obcami Kostolná-Záriečie a Chocholná.
„Podmienky prostredia tohto kraja sú priam predurčené pre živočíšnu výrobu, ktorá tu v minulosti mala svoje opodstatnenie,“ predstavil lokalitu Ing. Martin Pilko, predseda predstavenstva PDP Drietoma a dodal: „Naše podnikanie v poľnohospodárskej prvovýrobe, do ktorej sme vstúpili pred 12. rokmi, je preto založené na živočíšnej výrobe, ktorej je čiastočne podriadená rastlinná produkcia.“
PDP Drietoma v súčasnosti hospodári v stredisku Drietoma s podporou sesterského podniku PD Trenčianske Mitice na 1000 hektároch poľnohospodárskej pôdy z toho ornej pôdy je 550 hektárov. V stredisku Drietoma je sústredená nosná živočíšna výroba a časť špecializovanej rastlinnej výroby. V Miticiach je čisto rastlinná výroba založená na pestovaní raže, pšenice, jačmeňa a horčice.
„Pôda, ktorú obhospodarujeme je veľmi rozdrobená, najväčšia parcela má 44 hektárov a najmenšia nemá ani hektár,“ uviedol M. Pilko.
Ťažisková živočíšna výroba
„V roku 2007 sme ukončili chov dojníc a prešli sme na mäsový výkrmový dobytok. Aktuálne máme 100 kusov základného stáda plus mladý dobytok, t. j. celkovo 250 kusov. Výhľadovo sa chceme dostať na 300 až 450 kusov dobytka, tak aby sa bez problémov spotrebovala rastlinná produkcia z našej pôdy a lúk,“ uviedol M. Pilko.
„Predsavzali sme si mať 100 percentný mäsový dobytok, čo zatiaľ naše stádo napĺňa na 85 percent. Jeho základ tvorí americký simentál, ďalej limousine, slovenský strakatý dobytok a charolais.“
Problémy so zverou
„Jedným z rozhodujúcich dôvodov, prečo sme ukončili chov hovädzieho dobytka na produkciu mlieka bolo, že sme neboli schopní ochrániť plodiny pestované na ornej pôde pred silným tlakom a likvidáciou lesnou zverou. Najväčšie škody nám pácha najmä diviačia zver,“ uviedol M. Pilko a dodal: „Z týchto dôvodov sme skončili s pestovaním kukurice na siláž, taktiež sme prestali pestovať repku a v roku 2012 aj slnečnicu, v prípade ktorej bola vyčíslená spôsobená škoda vo výške 70 tisíc eur. V roku 2014 sme nedokázali zabrániť škodám ani na takých plodinách ako sú jačmeň a osinatá pšenica.“
Situácii neprospievajú zatiaľ nevyriešené vzťahy medzi poľovnými združeniami a poľnohospodármi.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
