V miestach, kde nie sú proti hrabošom vykonávané ošetrenia, dochádza v intervaloch 3 - 4 rokov k jeho premnoženiu. Premnoženiu napomáha dnešný system obrábania pôdy s menším možstvom kultivačných zásahov, častokrát s vylúčením orby, veľké množstvo pozberových zvyškov na poli, veľa výmrvu, nevhodný osevný postup, ale aj dlhodobé otepľovanie.
Signalizačná správa
Charakteristika
Hraboš poľný (Microtus arvalis) sa rozmnožuje v závislosti od vonkajších podmienok. Hlavný čas párenia je v období medzi marcom až októbrom, gravidita trvá 3 týždne. V jednom vrhu býva 5 až 10 mláďat. Na ôsmy deň začínajú vidieť a vo veku 4 – 5 týždňov sú už dospelé. Samičky narodené na jar rodia ešte v tom istom roku, ale dožívajú sa len 8 mesiacov života. Samičky narodené koncom leta a v jeseni už spravidla rodia až po prezimovaní a dožívajú sa aj so samcami veku 18 mesiacov. Vo výskume sa dokázalo, že jeden pár hraboša od marca do decembra mal v troch pokoleniach až 2 557 jedincov. Premnoženiu pomáha aj to, že môžu žiť na malom priestore a aj 3-4 generácie v jednom hniezde.
Spôsob života
Hraboš poľný žije v spoločenstvách, ktoré si chránia svoj životný priestor. Vchody do nôr sú prepojené ušľapanými chodníčkami, ktoré umožňujú jedincom spoločenstva rýchly pohyb od nory k nore a k miestam potravy. Tieto kolónie môžu na jar dosahovať počet jedincov až 3 000 na hektár. Jedna nora je tvorená jednou hniezdnou komorou s jednou alebo dvomi chodbami na povrch s 2 až 5 centimetrovým otvorom. Hniezdna komora dosahuje priemer 10 centimetrov v hĺbke 20 – 30 centimetrov. Spojenie jednotlivých nor v kolóniach býva veľmi komplikované, v niekoľkých úrovniach pôdy a na povrchu. Povrchové cestičky udržuje kolónia čisté a značkuje si ich močom. Hraboše sa po nich pohybujú veľmi rýchle, ak zacítia nebezpečenstvo - bleskovo miznú v nore.
Viac sa dočítate v Roľníckych novín.
