Tak v Európe, ako aj v iných častiach sveta registrujeme v posledných troch desaťročiach nárast výskytu mimoriadne vysokých krátkodobých a denných úhrnov zrážok, a to dokonca aj v oblastiach, kde priemerné ročné a sezónne úhrny atmosférických zrážok klesajú. V posledných rokoch k tomu máme málo príležitostí zažiť mierny a pokojný (krajinský) dážď, ktorý by nás dokázal príjemne schladiť po horúcom letnom dni. Naopak, čoraz častejšie sme vo svojom okolí konfrontovaní s nebezpečenstvom extrémnych zrážok, ktorých krátkodobá intenzita (napr. za 15 - 30 min) častokrát presahuje fyzikálne možnosti efektívnej absorpcie zemského povrchu zadržať veľké objemy vody.
Poveternostné pomery
V posledných dvoch až troch dekádach registruje SHMÚ častejší výskyt extrémnych zrážok. Rastie nielen frekvencia ich výskytu, ale zvyšujú sa aj absolútne rekordy maximálnych denných či hodinových úhrnov. Hlavnou príčinou tohto trendu je predovšetkým vyšší obsah vodnej pary v zemskej atmosfére, ktorý rastie ako dôsledok zvyšovania priemernej globálnej teploty atmosféry a povrchu oceánov. Ešte väčším problémom je rastúca intenzita krátkodobých zrážok, čo sa prejavuje v tom, že zrážky sú prudšie. Významne sa zvyšujú predovšetkým intenzity 5 až 180 minútového dažďa. Tento trend je dominantný najmä v miernych a polárnych šírkach severnej pologule, kde je rast teploty najrýchlejší. Zaujímavým problémom je ale aj to, že úhrnné a „plošné“ globálne zrážky nerastú nakoniec tak rýchlo, ako by sme očakávali v súvislosti s rastom obsahu vodnej pary v atmosfére. Tento fakt má jeden dosť zásadný dôsledok pre globálny hydrologický cyklus. Doposiaľ vlhké oblasti sa stávajú ešte vlhšími, a naopak suché ešte suchšími. V oblasti miernych šírok sa to prejavuje napríklad aj v tom, že rastie podiel extrémne vysokých zrážok na ročnom úhrne. Prívalové zrážky sú v teplejšej časti roka takmer výlučne spojené s rozvojom intenzívnych konvektívnych búrok, s ktorými sa v tomto období stretávame pomerne často aj na našom území. Bývajú hlavnou príčinou vzniku lokálnych prívalových povodní, pre ktoré sa tiež zvykne používať oveľa populárnejší názov „bleskové povodne“. V extrémnych prípadoch môže nastať situácia, kedy danú lokalitu zasiahne celá séria za sebou postupujúcich búrok. Celkový úhrn zrážok môže vtedy dosiahnuť aj hodnoty vysoko nad 100 milimetrov (100 litrov na m2) za 24 hodín. Čím je tento časový úsek kratší, tým sú následky prívalových zrážok závažnejšie, a rastie tak pravdepodobnosť vzniku prívalových povodní. V niektorých exponovanejších regiónoch môže pri takýchto situáciách napršať za 3 až 5 dní aj viac ako 400 milimetrov zrážok. V podmienkach Slovenska začínajú mať negatívny dopad už denné úhrny zrážok, ktoré dosahujú viac ako 50 milimetrov, pričom pomerne často je príčinou povodní až séria takýchto dní, ktorých počet môže dosiahnuť dva až tri, prípadne aj viac. Niekedy sa takáto séria môže v krátkom čase aj zopakovať.
Obilniny všeobecne
Dnes sa obilniny umiestňujú na prvom mieste aj z hľadiska významu pre existenciu ľudskej spoločnosti (zaberajú vo svete viac ako 50 percent ornej pôdy). K najvýznamnejším chlebovinám na území Slovenska patrí pšenica a raž, ktoré pokrývajú zhruba 20 až 40 percent kalorickej a bielkovinovej potreby a 11 percent tukovej potreby vo výžive obyvateľstva.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
