Úsilie zamerané na minimalizáciu negatívneho environmentálneho vplyvu poľnohospodárskej činnosti a ďalšie využitie vyprodukovaných odpadov zvýšili záujem aj o alternatívne využitie použitej podstielky z chovov hydiny. Z pohľadu cirkulárneho hospodárenia sú organické hnojivá výbornou voľbou. Avšak nemusí to byť jediný spôsob, ako výkaly hydiny a použitú podstielku zužitkovať.
V porovnaní s výkalmi ostatných druhov hospodárskych zvierat, trus hydiny obsahuje najviac fosforu, čo by z určitého uhla pohľadu mohlo byť brané ako pozitívum, ale aj ako potenciálny problém pri jeho neadekvátnom použití, kedy by dochádzalo k nadmernej aplikácii tohto organického hnojiva a unikaniu nevyužitých živín (najmä spomínaného fosforu) do podzemných a povrchových vôd, kde spôsobujú nemalé problémy, napríklad nadmerný rast siníc.
Čo s „nadbytkom“ fosforu
Organické hnojivá síce obvykle obsahujú nižšie koncentrácie živín ako tie priemyselné, ale to ešte nemusí znamenať, že nemôže dochádzať k problémom s nadbytkom živín. Pri ročnej produkcii brojlerov v USA – okolo 9 miliárd kusov – majú tamojší farmári k dispozícii také množstvo organického hnojiva, ktorého plné využitie by prekročilo spotrebu fosforu takmer o pol miliardy kilogramov.
Ale čo keby sa z hydinového trusu stal „obnoviteľný zdroj“ fosforu, čím by sa obmedzila závislosť od ťažby fosforu z toho neobnoviteľného zdroja, t. j. z podzemných ložísk, ktoré sa navyše z väčšej časti nachádzajú v geopoliticky nie príliš stabilných oblastiach? Predchádzajúce odhady udávali „veľkosť“ týchto zásob od 30 do viac ako 300 rokov. Mnohé z nich však boli založené na predpoklade, že poľnohospodári budú pokračovať v „plytvaní“ fosforom v nezmenenom rozsahu, pričom v súčasnosti je ešte približne na 30 - 40 % poľnohospodárskej pôdy aplikovaných viac fosforu než je potrebné.
Vedci z britskej Lancaster University, AgResearch a novozélandskej Lincoln University vypočítali, že každoročne sa v dôsledku takejto nadmernej aplikácie premrhá vyše 10-tisíc kiloton fosforu, z ktorých veľká časť pripadá na pšenicu a trávne porasty v Európe, kukuricu v Severnej Amerike a ryžu v Ázii. Avšak zefektívnenie využívania fosforu by podľa nich mohlo prispieť k tomu, aby svetové zásoby fosforečných hornín vydržali na viac ako pol tisícročie.
Ale ako fosfor z hydinového hnoja dostať? Mohla by pomôcť napríklad recyklácia použitej hydinovej podstielky, ktorej skúmaním sa zaoberali vedci z Agronomical Research Service (ARS) amerického ministerstva poľnohospodárstva (USDA) – až Ariel Szogi, Matias Vanotti a Patrick Hunt našli spôsob, ako z hydinového hnoja „ťažiť“ fosfor.
Vyvinuli metódu, ktorú nazvali „Quick Wash“ (a ARS USDA ju nechalo patentovať), pri ktorej sa z hydinových výkalov selektívne odstráni až 80 % fosforu. Slúži na to trojstupňový proces, počas ktorého dôjde za pôsobenia vody a kyseliny k extrakcii fosforu (a ďalších látok) z použitej hydinovej podstielky. Nasleduje odvodnenie, čím sa oddelí pevná zložka. Nakoniec sa z kvapalného extraktu pridaním ďalších činidiel vyzráža fosfor. Takto sprocesovanú biomasu možno aplikovať ako organické hnojivo na poľnohospodársku pôdu bez toho, aby hrozilo prehnojenie fosforom, či využiť na výrobu energie, napr. priamym spaľovaním alebo v bioplynovej stanici. Alebo by sa dala použiť na opätovné nastielanie hál pre kurčatá...
Opakované použitie podstielky
Hydinové mäso je najkonzumovanejším zdrojom bielkovín nielen v USA. Podľa National Chicken Council sa v USA vykŕmia už spomínaných viac ako 9 miliárd brojlerových kurčiat a domáci spotrebitelia utratia za potraviny vyrobené z kuracieho mäsa vyše 95 miliárd dolárov ročne.
Pri produkcii a odchove takéhoto množstva kurčiat sa spotrebujú milióny ton podstielkového materiálu, ktorý je vzhľadom na krátku dobu výkrmu veľmi rýchlo „spotrebovaný“. Čo z hľadiska ekonomického a ekologického nie je úplne najlepšie. Tak sa objavila myšlienka, či by bolo možné podstielku používať opakovane a tak ušetriť.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 33.
