
Výhodou odchovu v búdkach je výborné vetranie a zminimalizované šance na prenos chorôb. Avšak na teplotný stres teliat sa akosi zabúda a problém sa často zanedbáva. Teľatá majú síce väčšie požiadavky na teplo ako dospelý dobytok, ale pri vonkajšej teplote nad 20 °C už hľadajú tienisté miesta.
Teľatá ustajnené v komerčne dostupných, plastových vonkajších ustajňovacích búdach, tzv. iglu, ktoré v lete stoja nechránené na páliacom slnku, sú vystavované obrovským horúčavám. Vtedy sa môžu zmeniť na rozpálené „pece“. Obmedzený vnútorný priestor - plánovaný hlavne na to, aby sa pri chladnom počasí postupne cez telesnú teplotou teliat ohrial - sa pre nich stáva tepelnou pascou. Tej zvieratá často nemôžu uniknúť, lebo mimo iglu nie sú chránené a sú vystavené slnečným lúčom.
Teľatá na vysokú teplotu vzduchu reagujú obmedzením príjmu krmiva, znížením pohybu, vyhľadávaním tieňa alebo vetra, zrýchlením dýchania a zvýšením potenia. Keď nemôžu pri zväčšujúcej sa tepelnej záťaži udržať tepelnú rovnováhu pôsobením obranných mechanizmov, nastáva vzostup telesnej teploty, čo môže viesť až k úhynu.
Dôležité je, aby výbeh a priestory na kŕmenie boli zastrešené. Takto zostanú teľatá chránené pred dažďom, ako aj silným slnkom. Dostatočne veľké previsy nad týmito priestormi zabezpečia, aby podstielka ostala suchá, aj keď je veterno a prší. Strecha nad búdami vytvára optimálnu mikroklímu a poskytuje aj dobré pracovné prostredie ľuďom, ktorí pracujú s teľatami.
Niekoľko tipov
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 35.