V máji sme zaznamenali najrýchlejší (medziročne o 4 percentá) rast spotrebiteľských cien za posledné dva roky; ceny potravín pritom stúpli až o 7,4 percenta.
Takéto výkyvy bývajú u nás (ale nielen u nás) pravidlom, pričom vždy to býva zámienkou pre slovné prestrelky medzi koalíciou a opozíciou. Opozícia obviňuje z rastu cien vládnu koalíciu a tá zasa s obľubou hovorieva, že za aktuálnym rastom cien sú vplyvy, na ktoré vláda nemá dosah.
Samozrejme, že takéto „politikárčenie“ k ničomu nevedie, ale je to oveľa ľahšia „činnosť“ ako niečo naozaj robiť. Nikto pritom od vlády, respektíve politikov nechce, aby zabránili rastu cien ropy na svetových trhoch či neúrode, ale aj tak majú ešte v rukách viacero nástrojov na to, aby rast cien aspoň zmiernili.
Ak ostaneme pri potravinách, musíme spomenúť napríklad desaťročia chýbajúcu stratégiu agropotravinárskej politiky štátu, respektíve nezáujem vlád v praxi ju i realizovať. Aj preto sme dnes z hľadiska produkcie potravín už doslova vazalom zahraničia. To okrem iného znamená, že keď vo svete dochádza k rastu cien potravín, u nás je to percento spravidla jedno z najvyšších.
ROMAN LETTRICH
