Množstvo symbioticky viazaného dusíka v celosvetovom poľnohospodárstve sa odhaduje ročne na 105 miliónov ton, pričom z plodín viažucich dusík je najpestovanejšou strukovinou práve sója fazuľová. Finančná hodnota adekvátneho množstva dusíka z minerálnych hnojív činí zhruba 10 miliárd eur. Popri tejto finančnej hodnote sa v súčasnosti veľa diskutuje o množstve a environmentálnom dopade spotreby fosílnej energie pri výrobe takého množstva dusíkatých hnojív, keď 50 percent fosílnej energie spotrebovanej v poľnohospodárstve sa minie práve na výrobu dusíkatých hnojív (paradoxne sa však zabúda na holistický fakt, že aj priemyselne vyrobený dusík pochádza z ovzdušia).
Význam hrčkotvorných baktérií je preto pri pestovaní sóje značný a symbióza tu patrí k najvýznamnejším biologickým procesom. Preto je potrebné venovať náležitú pozornosť tak samotnej inokulácii, ako aj agronomickým faktorom podporujúcim činnosť týchto symbiotických baktérií. V súčasnosti sa tiež potvrdzuje, že pri pestovaní sóje a pre hrčkotvorné baktérie majú značný význam aj interakčné vzťahy s druhovo širokým spoločenstvom ďalších nesymbiotických koreňových, či pôdnych mikroorganizmov. Tieto interakčné vzťahy sa celosvetovo intenzívne študujú a využiteľná podoba nadobudnutých poznatkov sa stáva čoraz bežnejším agronomickým opatrením.
Významné druhy baktérií
V symbiotickom vzťahu so sójou sú hrčkotvorné (nodulujúce) baktérie, tzv. rhizóbiá. Ide najmä o rôzne kmene baktérií druhu Bradyrhizobium japonicum (Kirchner 1896) Jordan 1982, synonymné či skoršie názvy tohto druhu sú (i) Rhizobium japonicum (Kirchner 1896) Buchanan 1926, a (ii) a Rhizobacterium japonicum Kirchner 1896 (v zátvorke sa uvádza známejší autor popisu pokiaľ sú viacerí). Baktérie rodu Rhizobium, žijúce na koreňoch strukovín boli objavené v roku 1838 Busingom a rôzne kmene zmieneného druhu B. japonicum zostávali takmer poldruha storočia jedinou známou symbiotickou baktériou sóje. V osemdesiatych rokoch minulého storočia pribudli sinorhizobiá, prvotne išlo o kmene druhov Sinorhizobium (Ensifer) fredii a S. xinjiangensis. V súčasnosti je počet známych druhov hrčkotvorných baktérií sóje zhruba 11 a spoločne sú označované ako rhizóbiá sóje. Ďalšími rhizóbiami sóje sú rôzne kmene druhov Bradyrhizobium diazoefficiens, B. elkanii, B. yuanmingense, B. liaoningense, B. daqiongense, B. huanghuaihaiense, Rhizobium radiobacter, Ensifer morelense, a postupne pribúdajú ďalšie novoobjavované nodulujúce symbiotické druhy, resp. ich rôzne účinné kmene. Najskôr objavené kmene sinorhizobií (odkiaľ sa odvodil ich názov) sa v porovnaní s už využívanými kmeňmi B. japonicum vyznačovali schopnosťami rýchlejšie tvoriť hrčky na koreňoch sóje a na rozdiel od intenzívnych odrôd sóje sa pri pôvodných extenzívnych ekotypoch sóje vyznačovali aj vyššou účinnosťou symbiózy. Všeobecne je účinnosť rôznych kmeňov/druhov rhizóbií sóje v širokom rozpätí, resp. z rozsiahleho porovnania inokulovaných a neinokulovaných variantov vyplývajú rozdiely v počte vytvorených hrčiek od -28 po +178 hrčiek, pri úrode semien od -34 po +109 percent, a v semenách pri úrode dusíkatých látok od -6 po +176 percent.
Podmienky
Prežitie a úspešnosť rhizóbií v poľných podmienkach je závislé od druhovej a kmeňovej príslušnosti baktérií a je ovplyvnené množstvom faktorov ako obsahom a kvalitou organickej hmoty v pôde, živinami, pôdnou reakciou (pH), zasolenosťou pôdy, agronomickými praktikami (kam patrí systém obrábania pôdy, osevný postup, intenzita použitia pesticídov), tiež teplotou a vlhkosťou pôdy, ako aj ďalšími stresujúcimi vplyvmi, napr. prítomnosťou ťažkých kovov.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
